Kto je zodpovedný za blamáž v prípade D. Trnku?

Autor: Jozef Šátek | 21.1.2020 o 16:36 | Karma článku: 13,57 | Prečítané:  5854x

Skutočné zločiny unikajú pozornosti a vyšetrujú sa skutkové nezmysly. Celé Slovensko očakáva voči podozrivým osobám rýchly a zároveň profesionálny trestnoprávny postup vyšetrovateľov a prokurátorov. V opačnom prípade, 

ak budú tieto orgány činné v trestnom konaní pomalé a z pohľadu verejnosti nepochopiteľne dlhodobo „nečinné“ alebo výsledky ich práce budú nekvalitné až diletantské, tak bude v spoločnosti narastať hnev, prehlbovať sa dezilúzia a nedôvera v štátne inštitúcie.

Slovensko minulý týždeň zažilo výbuch nahromadeného nadšenia zo zadržania, obvinenia a návrhu na vzatie do väzby  Dobroslava Trnku, bývalého generálneho prokurátora. Touto akciou sa verejne pochválili aj premiér Pellegrini na tlačovke V4 a verejným komentárom aj prezidentka Čaputová. Na druhý deň sme zasa zažili strmý pád, keď prokurátor prikázal polícii Trnku zo zadržania prepustiť a spochybnil samotnú podstatu vzneseného obvinenia. Verejnosť opäť začala hľadať vinníka, spochybňovaním profesionality polície či prehnanú kolegialitu prokurátorov a opakovať staré známe „skutok sa nestal“ či „skutok nie je trestným činom“ a často sa spomínal „náš človek“. Kde je však skutočná pravda?

K zaujatiu podloženejšieho názoru chýbali základné informácie o podstate skutku, za ktorý bol D. Trnka po svojom zadržaní obvinení, keďže k tomuto sa nevyjadril vyšetrovateľ ani prokurátor. Prokuratúra však aspoň odôvodnila postup prokurátora po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, „že v danom prípade nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci  verejného činiteľa“. Týmto stanoviskom prokurátor jednoznačne uviedol, že vznesený skutok nie je trestným činom, vznesenie obvinenia bolo nezákonné a preto ani neskúmal dôvodnosť navrhovanej väzby, ale bol povinný D. Trnku okamžite prikázať prepustiť zo zadržania na slobodu.

Prvú informáciu o podstate vzneseného skutku verejnosť dostala prekvapivo až od prepusteného D. Trnku, že je „obvinený za to, že pri Tipose podal mimoriadny opravný prostriedok a tak „zachránil“ peniaze. Som obvinený za to, že som zachránil republike miliardu a pol. Tá nahrávka potvrdzuje len tú skutočnosť, že sme spolu o tom debatovali, ale to už bolo po tom, čo bol mimoriadny opravný prostriedok podaný, to bolo len pred tlačovou besedou, naozaj tam išlo len o to upokojiť verejnosť pre politický a verejný tlak, že štát o takéto peniaze môže prísť.“ 

Pokiaľ je toto vysvetlenie D. Trnku pravdivé a nie je žiadny dôvod mu neveriť a vyšetrovateľ pri konštrukcii trestného skutku vychádzal z kľúčového dôkazu a to videonahrávky zo stretnutia Trnka – Počiatek, musím sa priznať, že ani pri najlepšej vôli som nemohol prísť na to - čo v danom skutku nevidel ani prokurátor vykonávajúci dozor a to akým konaním mal generálny prokurátor podaním mimoriadneho dovolania zneužiť svoju právomoc t.j. ktoré jeho konanie odporovalo zákonu alebo čím prekročil svoju právomoc alebo čím si nesplnil svoju povinnosť – teda akým konaním mala byť naplnená objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty trestného činu, ale chýbal mi aj úmysel páchateľa spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe či inému neoprávnený prospech – teda chýbala mi aj subjektívna stránka.

Takýto záver vychádza z reality, ktorá v danom čase v kauze „Tipos-Lemikon“ – koncom roka 2008 a začiatkom 2009 – existovala :

  • 22.10.2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.8.2008, ktorým bol Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. zaviazaná zaplatiť Lemikon Limited so sídlom na Cypre sumu 66,39 milióna € (1,99 miliardy Sk),
  • 28.11.2008 nadobudla účinnosť účelovo pre kauzu „Tipos – Lemikon“ vládnou koalíciou navrhnutá a schválená v NR SR novela Občianskeho súdneho poriadku ust. § 243h ods. 3,4/ a prechodné ustanovenie, ktorá rozšírila právomoci generálneho prokurátora v prípade, že rozhodnutím súdu hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, možnosť podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, ktoré musí doplniť do 60 dní od jeho doručenia dovolaciemu súdu,
  • 2.12.2008 generálny prokurátor D. Trnka podal mimoriadne dovolanie v predmetnej právoplatne rozhodnutej súdnej veci na Najvyšší súd SR, ktoré doplnil dňa 27.1.2009,
  • 30.11.2010 dovolací senát NS SR rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR a keďže ho považoval z väčšej časti za dôvodné vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
  • 13.8.2019 Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. 5Obo/20/2019 v konečnom dôsledku žalobu Lemikon Limited voči žalovanému Tipos v plnom rozsahu zamietol.

Všetky zistené fakty potvrdzujú, že v súvislosti s podaním mimoriadneho dovolania vo veci Tipos – Lemikon generálny prokurátor vykonával legitímne svoju zákonnú právomoc  vedený úmyslom zabrániť nenapraviteľnému následku vyplatením značnej finančnej čiastky ku škode obchodnej spoločnosti pod štátnou kontrolou.

S vysokou pravdepodobnosťou vyšetrovateľ nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a na jeho základe vytvoril konštrukciu skutku, ktorý právne kvalifikoval ako spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorému však k naplneniu chýbali dva znaky skutkovej podstaty tohto zločinu a to jeho objektívna i subjektívna stránka. Táto elementárna chyba vyšetrovateľa nakoniec viedla po predvedení, vznesení obvinenia, zadržaní a návrhu na vzatie do väzby D. Trnku prokurátora vykonávajúceho dozor k nutnosti okamžite vydať pokyn k jeho prepusteniu. Pravdaže bolo len otázkou času, kedy príde k zrušeniu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia D. Trnkovi.

............................

Táto chyba vyšetrovateľa však vôbec neznamená, že neexistuje žiadne relevantné podozrenie zo spáchania zločinov D. Trnkom a J. Počiatkom  v súvislosti s kauzou Tipos – Lemikon.

Dňa 7.8.2008 senát Najvyššieho súdu SR vydal v obchodnom spore rozsudok, ktorým priznal Lemikonu Limited od Tipos-u vyplatenie sumy 66,39 milióna eur (1,99 miliardy Sk). Sudca tohto súdu Jozef Štefanko naznačil, že sa „rozsudky súdu ... kupujú, vplyv na rozhodovanie majú finančné skupiny a naznačil tiež, že štát vyplatil cyperskej schránkovej spoločnosti Lemikon 16 miliónov eur v kauze Tipos s požehnaním Najvyššieho súdu.“

Vedenie Tipos-u voči rozsudku nepodalo opravný prostriedok a tým neiniciovalo generálneho prokurátora podať voči nemu dovolanie, čím sa rozsudok dňom 22.10.2008 stal právoplatným. Od tohto dátumu sa v nezvyčajnej rýchlosti odohral celý rad veľmi čudných rozhodnutí ministra financií a vedenia Tipos-u.

O 6 dní neskôr (28.10.2008) bola medializovaná Dohoda o návratnej finančnej výpomoci Tipos-u zo strany ministerstva financií vo výške 1,56 miliardy Sk t.j. 51.782.513,44 eur.

O 10 dní nato (7.11.2008) Tipos uhradil Lemikon Limited a Športke trovy konania 82.929.637,60 Sk t.j. 2.752.759,66 eur.

O 11 dní nato (18.11.2008) bola uzatvorená už mediálne signalizovaná Zmluva o návratnej finančnej výpomoci v objeme 1,56 mld. Sk pre Tipos od ministerstva financií SR.

O 1 deň nato (19.11.2008) minister financií Počiatek schválil Dohodu o urovnaní a prevode know-how medzi Tipos a Lemikon Limited, v ktorej sa Tipos vzdal akýchkoľvek opravných prostriedkov a do konca roka 2008 mal zaplatiť 66,39 milióna eur. V ten istý deň ministerstvo financií poskytlo Tipos-u návratnú finančnú výpomoc vo výške 1,56 miliardy Sk t.j. 51.782.513,44 eur.

O 1 deň nato (20.11.2008) Tipos zaplatil na účet Lemikon Limited so sídlom na Cypre prvú splátku dlžnej sumy vo výške 400 mil. Sk t.j. 13.277.567,55 eur.

O 4 dni nato (24.11.2008) poslanec I. Mikloš podal podnet generálnemu prokurátorovi SR so žiadosťou o podanie mimoriadneho dovolania na NS SR v kauze Tipos – Lemikon.

O 4 dni nato (28.11.2008) nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku o mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom SR s možnosťou odložiť vykonateľnosť súdnych rozhodnutí.

O 4 dni nato (2.12.2008) podal generálny prokurátor SR D. Trnka na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie vo veci Tipos – Lemikon.

O 6 dní nato (8.12.2008) Lemikon Limited oznámila Tipos-u, že odstupuje od dohody o urovnaní z 19.11.2008 a prvú splátku vo výške 400 mil. Sk t.j. 13.277.567,55 eur považuje za úhradu zmluvnej pokuty.

Po ďalších 11 rokoch súdnych sporov 13.8.2019 Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. 5Obo/20/2019 právoplatne žalobu Lemikon Limited voči žalovanému Tipos v plnom rozsahu zamietol.

Z uvedených faktov možno konštatovať podozrenie, že zločinecká skupina pozostávajúca z doposiaľ nestotožnených osôb z prostredia ministerstva financií, zainteresovaných obchodných spoločností a iných zabezpečila, aby neboli využité všetky zákonné prostriedky na ochranu finančných záujmov spoločnosti Tipos a s vedomím, že je v schvaľovacom procese parlamentu novela zákona o občianskom súdnom poriadku, ktorá mala napomôcť riešiť práve tento prípad a umožniť pozastaviť výkon už súdne právoplatne rozhodnutého obchodného sporu, v úmysle spôsobiť Tipos-u škodu a na jej úkor seba neoprávnene obohatiť v priebehu mesiacov október až november 2008 zabezpečili finančnú výpomoc Tiposu zo strany ministerstva financií a to vo výške 1,56 mld. Sk, schválili dohodu o urovnaní a prevode know-how a na jej základe Tipos vyplatil Lemikon Limited trovy konania vo výške 2.752.759,66 eur a prvú splátku dlžnej sumy vo výške 400 mil. Sk t.j. 13.277.567,55 eur. Po prevode týchto financií a podaní mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom spoločnosť Lemikon Limited oznámila odstúpenie od dohody o urovnaní a prvú splátku si ponechala ako úhradu zmluvnej pokuty.

Podozrenie zo spáchania obzvlášť závažných zločinov :

Vtedajší minister financií J. Počiatek bol už v čase podania mimoriadneho dovolania (2.12.2008) podozrivý, že zneužil svoju právomoc a v rozpore so svojou povinnosťou opatrovať s odbornou starostlivosťou dobrého hospodára štátny majetok i majetok štátom vlastnených obchodných spoločností schválil dohody o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci i o urovnaní súdneho sporu, pričom to vykonal s vedomím, že je pripravovaná novela občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožní pozastaviť výkon právoplatného súdneho rozhodnutia v tomto obchodnom spore, čím došlo k neoprávnenej úhrade trov konania Lemikon Limited a Športke vo výške 2.752.759,66 eur a k úhrade splátky údajného dlhu vo výške 400 mil. Sk t.j. 13.277.567,55 eur ku škode spoločnosti Tipos, pričom zároveň vytvoril podmienky pre úhradu aj zostávajúcej časti dlhu vo výške 1.560.000.000,- Sk t.j. 51.782.513,44 eur, k čomu však nedošlo len pre podanie mimoriadneho dovolania dňa 2.12.2008.

Vtedajší generálny prokurátor SR D. Trnka v čase osobného stretnutia s vtedajším ministrom financií J. Počiatkom v svojej kancelárii koncom roka 2008 alebo začiatkom roka 2009, i keď mal vedomosť o podozrivých krokoch ministra financií v kauze Tipos – Lemikon a faktu, že závažným spôsobom zneužil svoju právomoc s následnou škodou najmenej 15 miliónov eur spôsobenou na majetku spoločnosti Tipos nesplnil si svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o prokurátoroch (zák. č. 154/2001 Z.z.) ust. § 26 ods. 1/ , § 30 a iných) a z Trestného poriadku (§ 2 ods. 5, 6 – povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, konať z úradnej povinnosti) ale prisľúbil J. Počiatkovi v rámci svojej tlačovej besedy zakryť neodôvodnenú dohodu a následnú výplatu financií z majetku Tiposu, ktorou bola spôsobená škoda veľkého rozsahu verejným prehlásením, že iným spôsobom sa konať nedalo, čo aj následne vykonal a predmet podozrenia  voči J. Počiatkovi a iným zatiaľ nestotožneným osobám neprikázal v primeranom rozsahu vyšetrovať, čím vytvoril podmienky pre ich únik pred trestnoprávnymi následkami, ktorý stav trvá doteraz.  

D. Trnka je podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s prečinom nadržovania podľa § 326 ods. 1 písm. c/, 4 písm. b/ Tr. zákona a § 339 ods. 1 Tr. zákona (nesplnil si povinnosť vyplývajúcu mu z jeho právomoci a spôsobil tým škodu veľkého rozsahu).

J. Počiatek je podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a/, 4 písm. b/ Tr. zákona (vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil tým škodu veľkého rozsahu, s trestom odňatia slobody od 10 až do 20 rokov).

............................................

Dôvodmi zlyhania v prípade „Trnka“ je s vysokou mierou pravdepodobnosti nižšia odborná úroveň vyšetrovateľov a to z oblasti trestnoprávnej aplikácie práva, obchodného práva a úplne absentujúca vzájomná spolupráca v prípravnej fáze vznesenia obvinenia a následných opatrení medzi vyšetrovateľom a dozor vykonávajúcim prokurátorom.

Celkový dojem chaosu v prípravnom trestnom konaní v kauze „Tipos“ len zvýraznil fakt, že prezidentka Čaputová chce vysvetlenie dôkaznej situácie a prípadné dôvody zlyhania od prezidenta PZ Lučanského, i keď tento nie je vo veciach vyšetrovania služobne nadriadeným vyšetrovateľom a nemá právo sa s výsledkami vyšetrovania ani postupmi v konkrétnych živých trestných veciach vôbec zoznamovať , tieto hodnotiť a verejne prezentovať.  Na rozdiel od prezidenta PZ Lučanského, generálny prokurátor Čižnár takúto právomoc má zo zákona.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Michal Havran

Dva roky po vražde: Kuciak je stále mŕtvy (píše Michal Havran)

Naša pozornosť nie je unavená.

Šanta Kočnerovi: Žijeme rôzne svety, svety pravdy a klamstiev (prepis reči)

Prepis záverečnej reči prokurátora v kauze falšovania zmeniek.


Už ste čítali?