Paradoxné a pravdivé - zavliekli Vietnamca do Vietnamu.

Autor: Jozef Šátek | 2.8.2018 o 10:21 | Karma článku: 10,28 | Prečítané:  15100x

 Vietnamský štátny občan (Thanh) v súlade so zákonom vstúpil na štátne územie Nemecka a v súlade s azylovými podmienkami požiadal príslušné nemecké orgány o poskytnutie štatútu politického azylanta 

z obavy pred nezákonnou represiou zo strany štátnych orgánov Vietnamu. Týmto sa začal proces o poskytnutie azylu a Vietnamec bol pod ochranou nemeckej jurisdikcie, jej štátnych orgánov a nemeckej ústavy (vrátane medzinárodných noriem) a z nej plynúcich zákonov.

Existuje reálne podozrenie podložené výsledkami vyšetrovania nemeckými orgánmi, že zločinecká skupina pozostávajúca z predstaviteľov vietnamskej vlády, spravodajskej služby, jej členov a iných osôb pripravili a zrealizovali na území Nemecka, Česka a Slovenska najprv násilné prepadnutie Thanha, tohto obmedzili na osobnej slobode, v rozpore s jeho vôľou ho utajeným spôsobom previezli z Nemecka cez Česko na Slovensko, kde ho utajeným spôsobom preložili do slovenského vládneho leteckého špeciálu, ktorý ho prepravil po medzipristátí v Moskve do Vietnamu (Hanoj), kde ho uväznili, podrobili súdnemu procesu a výkonu trestu. 

Na základe takto určeného skutku pri určovaní jeho právnej kvalifikácie budem parafrázovať slová J. Ivora s jednou korekciou, že „nemohol“ to byť pokračujúci trestný čin únosu, obmedzovania osobnej slobody alebo pozbavenia osobnej slobody.

Dôvody sú jednoduché :

Trestný čin pozbavenia osobnej slobody (§ 182 TZ) predstavuje určitú formu „väznenia“ obete a túto chráni pred „otroctvom“, čo vyplýva z medzinárodného Dohovoru o otroctve.

Trestný čin obmedzovania osobnej slobody (§ 183 TZ) predstavuje konanie, ktorým páchateľ po určitý čas bráni obeti v užívaní osobnej slobody napr. uzatvorením v miestnosti, zviazaním rúk a nôh. 

Pri trestnom čine únosu (§ 209 TZ) je objektom dieťa, alebo osoba postihnutá duševnou chorobou či duševne nedostatočne vyvinutá a konanie spočíva v „odňatí z opatrovníctva“.

Pri právnej kvalifikácii daného skutku je treba vychádzať z faktu, že vietnamský občan s pobytom v Nemecku bol závažným spôsobom obmedzený na osobnej slobode a zároveň proti jeho vôli bol násilne prepravený za hranice Nemecka. Vo vzťahu k Nemecku, Česku či Slovensku, je ktorákoľvek iná krajina „cudzinou“. Pri právnej kvalifikácii je irelevantné, že obeťou tohto zločinu bol vietnamský štátny občan, ktorý v konečnom dôsledku bol prepravený do Vietnamu.

Každého občana v medzinárodnom meradle chráni Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (publ. č. 120/1976 Zb) prijatý OSN, kde v čl. 9 má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý alebo zadržaný.

Podľa čl. 12.1. tohto paktu „každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu. 2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú. 3. Vyššie spomenuté práva nepodliehajú žiadnym obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon ...“.

Podľa čl. 13 tohto paktu, „cudzinec nachádzajúci sa právoplatne území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byť z neho vyhostený len na základe rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom ...“.

Pravdaže, Nemecko, Česko i Slovensko sú zmluvnými stranami tohto paktu, ktorý je obsiahnutý aj v ich ústavách (napr. čl. 23 Ústavy SR) a je chránený aj pod trestnou sankciou ako závažný zločin a trestnými kódexami.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že páchatelia tohto zločinu ako členovia zločineckej skupiny sa dopustili trestného činu zavlečenia do cudziny podľa § 187 ods. 1, 4 písm. c/ Trestného zákona (písm. c/ ako členovia nebezpečného zoskupenia), s trestnou sadzbou 15 až 25 rokov odňatia slobody alebo na doživotie.

Ide o trváci úmyselný trestný čin, ktorý trvá tak dlho, pokiaľ je udržiavaný protiprávny stav. Z tohto dôvodu je miestom činu každé miesto kde bol tento zločin začatý (Nemecko), územie štátu, cez ktorý pokračoval prevoz takejto osoby (Česko, Slovensko, Rusko), a tento trestný čin stále trvá aj v súčasnej dobe, pokiaľ uvedená osoba nebude Vietnamom vydaná Nemecku späť na jeho územie. 

Z tohto dôvodu podľa kritéria územnej pôsobnosti podľa § 3 Trestného zákona sú slovenské orgány činné v trestnom konaní (pravdaže aj každého iného vyššie vymenovaného štátu) povinné vo veci začať trestné stíhanie a vykonávať vyšetrovanie s cieľom zabezpečiť dôkazy o jeho spáchaní i o jeho páchateľoch. Pravdaže je možné v priebehu tohto vyšetrovania sa podľa príslušných noriem európskeho práva vzájomne dohodnúť, či danú vec budú súbežne vyšetrovať všetky členské štáty EÚ (Nemecko, Česko, Slovensko) alebo vyšetrovanie celého prípadu bude vykonávať len jedna z nich.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalý redaktor STV: Neveril som, že takým správam môžu ľudia veriť

Téma manipulácie v médiách je podľa Jozefa Brezovského aktuálna.

DOMOV

Lučanský chváli sponzora Smeru. Blysol sa aj pri Kočnerovi

Slobodník vstúpil do Smeru po odchode z polície v roku 2010.


Už ste čítali?