2. časť : Moje zistenia v kauze Cervanová.

Autor: Jozef Šátek | 14.6.2018 o 9:10 | (upravené 14.6.2018 o 9:41) Karma článku: 10,22 | Prečítané:  4913x

Pragmatická kalkulácia orgánov činných v trestnom konaní so svedectvom MUDr. Zimákovej.  Jedna závažná otázka v súvislosti s osobou MUDr. V. Zimákovej doteraz nebola zodpovedaná : z akého dôvodu nebola pre svoju účasť 

na „únose, znásilnení a vražde“ trestne stíhaná, ale stále vystupovala len v postavení svedkyne?

Ak vyšetrovateľ a prokurátor tvrdili, že priznávajúce časti výpovedí svedkyne MUDr. Zimákovej boli pravdivé, potom sa táto síce pasívne, ale predsa len zúčastnila „únosu“ (obmedzenia osobnej slobody pošk. Cervanovej násilným vtiahnutím do auta a jej odvozom), a „znásilnenia“ (niekoľkonásobného znásilnenia pošk. Cervanovej), pričom svedkyňa sa jej nijako nepokúsila pomôcť či zastaviť pred ňou páchané zločiny, čím konkludentne (mlčky) súhlasila a podporovala konanie páchateľov. Z tohto dôvodu sa reálne črtala možnosť MUDr. Zimákovej vzniesť obvinenie aspoň pre pomoc k trestným činom obmedzovania osobnej slobody a znásilnenia.

Ten, kto pozná taje dokazovania vie, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní to bola len pragmatická kalkulácia s dôkazmi. Ak by MUDr. Zimákovej vzniesli obvinenie pre dané trestné činy, tak by všetky jej predchádzajúce „usvedčujúce“ svedecké výpovede ostali „neplatné“ a nemohli by sa na súdnom pojednávaní čítať a súd by k nim nesmel prihliadať a hrozilo, že sa naruší „ucelená reťaz dôkazov preukazujúcich zistený skutkový stav“. Zároveň bol reálny predpoklad, že vznesením obvinenia by MUDr. Zimáková poprela svoju účasť na celom zločine, čím by sa značne spochybnili aj ostatné nadväzujúce svedecké výpovede, ba mohol by sa udiať „domino efekt“, že by postupne odvolávali usvedčujúce výpovede aj ostatní svedkovia. Naopak, ak ponechali MUDr. Zimákovú v postavení svedkyne, všetky pozitívne výstupy v rámci dokazovania ostali zachované, dokonca mali možnosť jej „odvolávajúce“ časti výpovede, ktorými popierala svoju účasť na zločine vydávať za „krivé svedectvo“ začo ju aj obvinili, odsúdili a väznili, čím jednoznačne prejudikovali, ktorá časť jej výpovede je „pravdivá“.

Záznam o priebehu „vyťažovania“ Zimákovej ako „samoobvinenie“ policajtov

Súčasťou písomného prepisu magnetofónového záznamu je aj „Záznam o vyťažení MUDr. Viery Zimákovej“ spracovaný dňa 22.2.1980 plk.E. Pálkom, mjr. Rohanom a npor. Hermanom.   

Zo záznamu vyplýva, že MUDr. V. Zimáková dňa 22.2.1980 „trvala na pravdivosti pôvodnej výpovede“, z čoho vyplýva, že dňa 19.2.1980 svoju účasť na zločine poprela, že „v kritickej dobe na internáte Ľudovíta Štúra nebola, že s Čermanom neudržiavala žiadne priateľské ani milostné styky, že Čerman v jej izbe nikdy nenocoval, že nepozná študenta FAMU Brázdu a nikdy ho vo svojej izbe nevidela“. Potom ostáva záhadou, koho vlastne plk. Pálka v prepise záznamu z magnetofónovej pásky na str. 5+ a 6/ citoval, keď detailne opísal celý priebeh zločinu v noci 9.7.1976?

Podľa záznamu dôvodom opakovaného „vyťažovania“ MUDr. Zimákovej boli „vážne rozpory“ jej výpovede z 19.2.1980 s výpoveďou Kollárovej z 21.2.1980, „ktoré nemohla a nechcela Zimáková vysvetliť a trvala stále na pôvodnej výpovedi, bolo jej naznačené, ....že pokiaľ vzniknuté rozpory nevysvetlí, bude uvažované o prípadnom zadržaní ... že to môže mať vplyv i na jej súčasné povolanie.“ I v tomto zázname samotní príslušníci jednoznačne potvrdzujú, že pri „operatívnom vyťažovaní“ používali na Zimákovú neprimeraný psychický nátlak k zmene jej pôvodnej výpovede cez hrozbu jej zadržania či straty zamestnania.

Keďže v operatívnom spise chýba výpoveď svedkyne Kollárovej je možné sa domnievať, že jej svedectvo k MUDr. Zimákovej mohlo byť len operatívnou zámienkou ako ju opätovne „vyťažovať“ a psychicky zlomiť.

Na str. 2 záznamu je uvedené, že „Miesto, kde bolo auto zaparkované označila na predloženej fotografii (je totožné s miestom, ktoré označila Kováčová a Mlynarčíková). ... Zimákovej bola predložená fotografia Cervanovej, v ktorej poznala dievča, ktoré s Brázdom a spol. uniesli.“.

Rekognícia (opoznávanie) osoby je neopakovateľný vyšetrovací úkon, ktorému v žiadnom prípade nesmie predchádzať situácia, že opoznávajúcej osobe je políciou už raz takáto osoba na fotografii (či in natura) predložená. Zistením opakovanej rekognície sa takýto vyšetrovací úkon ako dôkaz úplne anuluje – dôkazne zničí a nesmie byť použitý v súdnom konaní pre jeho získanie nezákonným spôsobom. Predpokladám, že k takémuto opakovanému opoznávaniu už v rámci vyšetrovania aj došlo. Pravdaže operatívni pracovníci neboli k vykonaniu takéhoto úkonu (rekognícii) zmocnení žiadnym zákonom a konali tak na vlastnú päsť, čím fakticky marili následné výsledky vyšetrovania. Rovnako bolo neprípustné, aby vykonávali previerku výpovede svedkyne na mieste a na fotografii upresňovali miesto parkovania vozidla Brázdu.

Postup príslušníkov a priebeh  „operatívneho vyťažovania“ MUDr. Zimákovej podľa prepisu magnetofónového záznamu je v úplnom rozpore s tvrdením príslušníkov, ktorí v zázname na str. 5/uviedli, že „O prípade únosu študentky vypovedala Zimáková spontánne, sama, bez toho, aby jej boli kladené nejaké otázky, alebo aby sugestívnymi otázkami bola navodzovaná situácia, ku ktorej by prispôsobovala svoju výpoveď.“.

Príslušníci tiež mali úplne jasno o podstate chovania sa Zimákovej počas „operatívneho vyťažovania“, keď na str. 6 ho jednoznačne charakterizovali ako „neisté, plačom sa snažila predstierať, že jej je krivdené.“, čo tiež dáva nahliadnuť do ich myšlienkového sveta.

Na konci záznamu sú písacím strojom napísané tri mená : plk. Pálka, mjr. Rohan, npor. Herman, u všetkých troch chýba vlastnoručný podpis.

Protiprávne policajné „zaistenia“ Zimákovej, Andrášika, Čermana, Beňovej a Urbánka

V rámci činnosti zvláštnej skupiny „Uzel“ a agentúrno-operatívneho rozpracovania akcie „Kamera“ bolo postupne päť osôb políciou „zaistených“ (obmedzených na osobnej slobode) podľa § 23 zákona č. 40/1974 Zb. o ZNB. 

Podľa § 23 ods. 1/ zákona o ZNB – zaistenie : „Príslušníci ZNB sú oprávnení za účelom vykonania potrebných služobných úkonov zaistiť každého, kto výtržnosťami alebo iným neprístojným správaním narušuje verejný poriadok.“ Podľa ods. 2/“Zaistenie nesmie trvať dlhšie než 48 hodín.“

Vo všetkých piatich prípadoch zaistenia osôb, ktoré som v operatívnom spise našiel došlo zo strany príslušníkov ZNB k závažnému porušeniu v tej dobe platného zákona, keď v žiadnom prípade zaistenia podľa § 23 zákona o ZNB neboli splnené zákonom požadované podmienky, že by zaistená osoba - narušovala verejný poriadok výtržnosťou či iným neprístojným správaním. Podľa polície vo všetkých prípadoch dôvodom zaistenia osôb malo byť podozrenie zo spáchania trestného činu neoznámenia vraždy podľa § 168 ods. 1/ TZ, ktorý však bol len právnou zámienkou a nikdy nebol predmetom seriózneho operatívneho šetrenia zvláštnej skupiny „Uzel“.

Z týchto dôvodov takúto protizákonnosť je možné charakterizovať ako brutálny útok polície na fyzickú a psychickú integritu zaistených osôb s cieľom dosiahnuť od nich vhodné svedectvo voči skupine „Nitranov“. Právnu nepodloženosť až nezmyselnosť dôvodov týchto zaistení podporuje aj fakt, že v zmysle ods. 2 § 168 TZ, nie je za neoznámenie trestného činu trestná osoba, ak nemohla oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedla do nebezpečenstva trestného stíhania. Ak by aj takéto podozrenie v skutočnosti existovalo, tak ho mal riešiť vyšetrovateľ v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

  1. Vo zväzku „výpovede M. Andrášika“ je zaradený protokol o zadržaní Ing. Andrášika Milana, nar. 18.7.1951 v Nitre, zo dňa 21.6.1978 o 17,30 h podľa § 23 zákona č. 40/1974 Zb. o ZNB s dôvodmi : „Vyšetrovaním bolo zistené, že menovanému sú známe podstatné okolnosti tr. činu vraždy podľa § 219 tr. zákona ku ktorému došlo dňa 9.7.1976 v Bratislave, ktoré neoznámil bezpečnostným orgánom a je preto dôvodné podozrenie z neoznámenia tr. činu vraždy podľa § 168 ods. 1/ tr. zákona.“ Zadržanie vykonal npor. Stacha. Podľa príkazu na prepustenie zo zadržania zo dňa 23.6.1978 vyplýva, že o 15,30 h bol Ing. Andrášik prepustený, nakoľko „dôvody zadržania pominuli.“ Celkom bol zaistený Ing. Andrášik 46 hodín. V dňoch 22.6. a 23.6.1978 Ing. Andrášik podal opakovane vysvetlenie v zmysle § 19 zákona o ZNB.
  2. V „návrhu na realizáciu prípadu Cervanová“ z 25.4.1980 spracovanom plk. Pálkom, na str. 9 je uvedené, že „Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam boli Ing. Čerman, Ing. Andrášik a Ing. Beňová dňa 21.6.1978 podľa § 23 zákona č. 40/1974 Zb. zadržaní pre podozrenie, že sú im známe dôležité skutočnosti o tr. čine vraždy Ľudmily Cervanovej podľa § 219 Tr. zákona a preto, že ich neoznámili bezpečnostným orgánom je dôvodné podozrenie z neoznámenia tr. činu vraždy podľa § 168 ods. 1 tr. zákona.“
  3. V „návrhu na realizáciu prípadu Cervanová“ z 25.4.1980 spracovanom plk. Pálkom, str. 24 je uvedené, že „Na základe informácií získaných vyťažením Ing. Andrášika, Igora Urbánka a Jozefa Škrobánka bola dňa 15.4.1980 podľa § 23 zákona č. 40/1974 Zb. zadržaná MUDr. Viera Zimáková pre podozrenie, že sú jej známe dôležité skutočností tr. činu vraždy podľa § 219 tr. zákona, ku ktorej došlo dňa 9.7.1976 v Bratislave. Pretože tieto skutočnosti neoznámila bezpečnostným orgánom je dôvodné podozrenie z neoznámenia tr. činu vraždy podľa § 168 ods. 1 tr. zákona.“ Na str. 26 „MUDr. Zimáková bola o 18,00 h dňa 16.4.1980 prepustená, lebo dôvody zadržania podľa § 23 zákona č. 40/1974 Zb. pominuli.“ Na str. 25 sa konštatuje, že „MUDr. Zimáková pri vykonanom výsluchu priznala svoju účasť na diskotéke v Unic-klube kritického dňa a uviedla, že sa tam stretla s Igorom Urbánkom, Ing. Čermanom a Romanom Brázdom. ... Po dlhšom vyťažovaní doznala, že bola prítomná únosu dievčaťa, v ktorom na fotografii poznala Ľudmilu Cervanovú. Únos vykonal Roman Brázda, Ing. Čerman a Miloš Kocúr.“
  4. Podľa protokolu o zadržaní bol dňa 27.5.1980 o 12,00 h zadržaný Igor Urbánek podľa § 23 zák. č. 40/1974 Zb. o ZNB z dôvodov „Šetrením bolo zistené, že menovanému sú známe podstatné okolnosti tr. činu vraždy podľa § 219 tr. zákona, ku ktorému došlo dňa 9.7.1976 v Bratislave. Pretože tieto okolnosti neoznámil bezpečnostným orgánom je dôvodné podozrenie z neoznámenia trestného činu vraždy podľa § 168 ods. 1 tr. zákona.“ Zadržanie bolo vykonané za prítomnosti plk. Pálky a kpt. Hermana. Podľa príkazu na prepustenie bol Igor Urbánek prepustený zo zadržania dňa 28.5.1980 o 19,45 h.

 

Príslušníci zvláštnej skupiny „Uzel“ počas realizácie agentúrno-operatívnej kombinácie v akcii „Kamera“ protiprávne používali voči tzv. podozrivým osobám a svedkom prostriedky a techniku k ich sledovaniu a odpočúvaniu, využívali agentov (vrátane väzenskej agentúry) a porušili domovú slobodu protiprávnym opakovaným vstupom do bytu

Pred novembrom 1989 Trestný poriadok, ani žiadny iný zákon súvisiaci s trestným konaním neumožňoval používanie prostriedkov sledovania, odpočúvania, využívania agentov (i vo väzniciach). V prevažnej miere boli tieto prostriedky využívané útvarmi Štátnej bezpečnosti a len výnimočne kriminálnou službou VB v rámci operatívnej činnosti súvisiacej s dokumentovaním najzávažnejších kriminálnych prípadov. Ak takéto prostriedky boli nasadené a využívané, tak bez vedomia vyšetrovateľov a mimo rámec trestného konania, výlučne utajeným spôsobom príslušníkmi kriminálnej služby. K oprávneniu kriminálnej polície nasadiť tieto prostriedky slúžili len interné normatívne akty rezortu ministerstva a to v podobe rozkazu alebo smernice príslušného ministra vnútra. Používanie takýchto prostriedkov a prostredníctvom nich získavanie informácií bolo v rozpore aj s vtedy platnou ústavou i právnym poriadkom, avšak vtedajší politický režim to ticho toleroval. Pri konfrontácii so zásadami právneho a demokratického štátu sú takéto praktiky štátnych orgánov bezpochyby neústavné a protizákonné.

Rozhodnutím námestníka ministra FMV ČSSR genmjr. Pješčaka o vytvorení zvláštnej skupiny „Uzel“, ale najmä schválením založenia agentúrneho spisu a plánu agentúrno-operatívneho rozpracovania akcie „Kamera“ bolo umožnené v trestnej veci vraždy pošk. Cervanovej využívať prostriedky sledovania, odpočúvania a agentov a to neobmedzene a nekontrolovane v období od 4.7.1979 až do návrhu na realizáciu prípadu 25.4.1980, pričom niektoré prostriedky (väzenskej agentúry) boli využívané kriminálnou službou i potom už počas prípravného trestného konania.

Z návrhu na vykonanie agentúrno-operatívnej kombinácie v akcii „Kamera“, spracovaného plk. Pálkom, na str. 10 vyplýva, že jej cieľom je „výsluch Bonovej, vydatej Čermanovej vyvolať reakciu k šetrenému prípadu, najmä v smere k nevysvetleným situáciám tak, aby bezprostredne po vykonanom výsluchu došlo medzi Bonovou a jej manželom Čermanom v ich byte v Bratislave, Starohájska ulica č. 9/B1/5 k vzájomnému rozhovoru k predmetu výsluchu a ku konfrontácii ich výpovedí so skutočnou situáciou, pričom by mohlo prísť k objasneniu niektorých skutočností dôležitých k usvedčeniu páchateľov. Výsluch Bonovej podriadiť objasneniu nižšie uvedených problémov a kontrolou rozhovoru medzi ňou a jej manželom, vykonanou TA-111 zachytiť reakciu.“ (viď príloha č. 2)

Do celej operácie bola zainteresovaná aj XII. Správa FMV (centrálny slovenský útvar ŠtB), ktorá v rámci organizačného zabezpečenia mala „zistiť vhodný termín k vykonaniu agentúrno-operatívnej kombinácie, pomocou špeciálnej ustanovky zistiť technické podmienky k vykonaniu úkonu TA-111 v byte Čermana, vytvoriť podmienky k vstupu do záujmového objektu k nasadeniu TA-111“.  Pretlmočením do bežnej reči to znamená, že príslušníci Štb určili termín vykonania „policajnej provokácie“, zistili nelegálnym a utajeným vstupom do bytu Čermana  technické možnosti nasadenia odpočúvacieho zariadenia, opakovaným vstupom do bytu nasadili uvedenú techniku a priebežne zabezpečili zaznamenávanie hovorov. V návrhu sa ešte plánovala aj akcia s vyprovokovaním a odpočúvaním manželov Čermanových s Andrášikom pri ich spoločnom rozhovore na ich byte.

Z „dielčeho plánu ďalšieho postupu rozpracovania akcie „Kamera“ ...“ schváleného 4.7.1979 námestníkom FMV ČSSR genmjr. Pješčakom, spracovaným mjr. Lichovníkom vyplýva na str. 3, bod A) „Na druhú polovicu mesiaca september alebo prvú polovicu mesiaca október 1979 pripraviť zadržanie všetkých podozrivých, resp. niektorých vybraných svedkov a v súčinnosti s orgánmi vyšetrovania Štb vykonať ich výsluchy a realizáciu.“

Pod písm. C) „pripraviť vhodnú agentúru k obsadeniu zadržaných osôb a vhodnej kombinácie k ich aktivizácii a snahe po vzájomnom dohovore.“

Zo záznamu z vyťaženia Ing. Pavla Piačka z 30.1.1980 na str. 5/ vyplýva, že Po trinásťhodinovom výsluchu (!) boli všetky uvedené osoby /Piaček, Andrášik, Beňová/ prepustené a to : Piaček bol zobraný pod kontrolu orgánov sledovačky s cieľom zistiť jeho reakciu na výsluch a prípadné kontakty.“

Tieto tri dokumenty len naznačujú značný rozsah a dobu nasadenia agentúrno-operatívnych prostriedkov, pričom sa zo spisového materiálu nedá zistiť rozsah a závažnosť informácií rôzneho charakteru, ktoré nimi boli získané. Rovnako tak, sa nedá zistiť akým spôsobom tieto informácie boli v ďalšej činnosti zvláštnej skupiny využité. Je možné len predpokladať, že medzi týmito informáciami mohli byť aj tak závažné informácie či už z oblasti rodinnej, sexuálnej, zdravotnej, finančnej, s ktorými sa dali úspešne vydierať a manipulovať určité osoby s cieľom získania usvedčujúcich výpovedí.

Treba ešte pripomenúť, že zvláštna skupina v rozpore s ústavou garantovaným právom pre každého občana na „nedotknuteľnosť obydlia“ protizákonne vstúpila do bytu manželov Čermanových a to najmenej trikrát – zistiť podmienky pre uloženie techniky, samotné rozmiestnenie techniky v byte a jej demontáž.

Väzenská agentúra – pozostatok z 50-tych rokov.

Zverejnené „agentúrne správy“ Útvaru zboru nápravnej výchovy Bratislava (ÚZNV) o činnosti agentov nasadzovaných na obvinených vo väzbe je len ďalším z množstva dôkazov o nezákonnosti systému, ktorý využívali príslušníci zvláštnej operatívnej skupiny. Už je len opakovaním predchádzajúcich konštatovaní, že využívanie „agentov“ vo väznici príslušníkmi ZNB neumožňoval žiadny vtedy platný zákon.

Týmito nezákonnými prostriedkami sa snažili členovia zvláštnej skupiny prostredníctvom pracovníkov ÚZNV využívať ich agentúrnu sieť, ktorým ukladali cielené a konkrétne úlohy voči väzneným obvineným a spätne získavali ich reakcie. Je len na našej obrazotvornosti si domyslieť, ako zručne narábali s ľudskou psychikou väzňa obvineného z trestného činu, za ktorý mohol dostať až trest smrti. Podsúvanie informácií, manipulácia s nimi, zvyšovanie psychického napätia a stresu, postupné navodzovanie úplnej beznádeje, „lámanie“ k priznaniu sa to je len zlomok toho čo policajti robili a čo uväznení zažívali. Tieto utajené policajné manipulácie až zjavné provokácie voči väzneným osobám mohli a určite aj mali veľký vplyv na priebeh a výsledky vyšetrovania. Týmito protizákonnými agentúrnymi kombináciami otrávili všetky „plody“ (výstupy) aj vykonaného vyšetrovania. Agentúrne správy dokazujú, že „donášači“ boli nasadení v celách k obvineným : Dúbravického, Kocúra, Bedača, Brázdu, Lachmana, Andrášika i Vozárovej.
 

„Usvedčujúci“ náčrtok od Andrášika.

Člen odvolacieho senátu NS SR, sudca Juraj Kliment v článku Plus 7 dní z 12.7.2013 predložil konkrétny dôkaz o vine, ktorým je aj „nákres miesta činu, ktorý si v cele v roku 1981 urobil vtedy ešte len obvinený Milan Andrášik a medzi vecami mu ho našla väzenská služba.“ Mal nakresliť jazierko pri Kráľovej pri Senci, kde bola utopená Cervanová, pričom v nákrese bolo prepojené s potokom Čierna voda, kam jej telo odvliekli. Keď si na mieste tento náčrtok preverovali zistili, že sa nezhoduje s realitou, jazierko s potokom prepojené neboli a jazierko bolo oplotené. Vtedajší dozorový prokurátor Milan Valašík dodáva, že „nákres nebrali ako vierohodný, pretože nesedel s realitou ... prítomný však bol aj starosta, ... a ten nám na naše prekvapenie povedal, že v roku 1976 tam ešte žiadny plot nebol a jazierko bolo skutočne prepojené s potokom. .... Tento moment je podľa Valašíka dobrým príkladom usvedčovania páchateľov.“

 Mám vážne obavy, že aj tento „usvedčujúci dôkaz“ môže byť nasiaknutý jedom nezákonnosti.

Aj obvinený Andrášik v svojej cele počas väzby mal svojho „agenta“, čo dokazujú početné a rozsiahle záznamy ÚZNV Bratislava z rokov 1980 až 1981, celkom ich v spise je založených 16, najpočetnejšie sú z júla 1980 – 6 a augusta 1980 – 5.

Fakt, že „agent“ bol riadiacim pracovníkom „úkolovaný“ k Andrášikovi práve k zisteniu ako sa Cervanová dostala z jazierka do potoka potvrdzujú dve správy :

  1. ÚZNV Bratislava 13.7.1981 : „Taktiež nevie, kde je miesto činu, kde bola zavraždená. Dúfa, že vyšetrovatelia mu to dajakým spôsobom napovedia, tak ako napovedali aj ďalším svedkom, že čo majú vypovedať. ... Vyjadril sa, že ako sa mohla dostať Cervanová z jazera do rieky. To, že bola utopená sa vraj dozvedel od vyšetrovateľov.“
  2. ÚZNV Bratislava 2.9.1981 : „Vyjadril sa, že nevie odpovedať, ako sa dostala Cervanová z termálneho jazera do kanála. Žiada, aby mu „A“ v prípade radil. ... Vyšetrovateľom povedal, že sa viezol v Bedačovom aute a to z toho dôvodu, aby im nemusel vysvetľovať, ako sa Cervanová dostala z jazera do kanála.“

Zaujímavá je najmä tá poznámka, kde Andrášik „Žiada, aby mu „A“ v prípade radil“. Reálne predpokladám, že pri rozhovore „A“ (agenta) s riadiacim pracovníkom väznice mu bol ukázaný plánok miesta nálezu mŕtvoly Cervanovej, takže mal výbornú predstavu o tejto situácii. Nebolo potom až takým problémom pri „radení“, aby „spoločne“ (?!) s Andrášikom nakreslili náčrtok, ktorý si tento uschoval (alebo agent mu ho vložil ) do svojich osobných vecí. Pravdaže, agent tento fakt oznámil riadiacemu pracovníkovi, ktorý zabezpečil vykonanie „náhodného filcungu“ na cele a v osobných veciach Andrášika a po nájdení náčrtka ho odstúpil so správou Správe kriminálnej služby a následne ho vyšetrovateľ zaradil ako „dôkaz“ do vyšetrovacieho spisu.

Rovnako predpokladám, že to čo bolo pre prokurátora Valašíka takým prekvapením, že náčrtok sa nezhodoval v roku 1981 s realitou, tak to členov zvláštnej skupiny určite vôbec neprekvapilo, pretože oni o tom už dávno vedeli, keďže takýto pôvodný situačný plánok si sami vytvorili ešte v roku 1978.

Dôkaz o tom je v pláne hlavných úloh zo 4.3.1978 (str. 106 červené číslovanie) v bode č. 13/ : „Zabezpečiť a graficky spracovať orientačnú mapu z miesta nálezu mŕtvoly Cervanovej so zakreslením situácie aká bola dňa 14.7.1976 v čase nálezu nebohej Cervanovej v potoku Čierna voda s príslušnou legendou a túto využívať pri pátraní po možných páchateľoch z tohto okolia. Vykoná : kpt. Mesároš s určenými pracovníkmi, Termín : 28.2.1978“.

Manipulovanie s uväznenými osobami cez agenta a vytváranie rôznych „dôkazov“ náhodne nájdených v osobných veciach či pri pokuse o zaslanie „motáku“ dokazuje jedna z úloh v „Dielčom pláne ďalšieho postupu rozpracovania akcie „Kamera“ ...“ zo 4.7.1979 (str. 162-171, červené číslovanie) spracovaný mjr. Lichovníkom : str. 7, písm. c) prostredníctvom dôverníka Štefana Šturmu, podľa skôr danej legendy, pôsobiť na Dúbravického k tomu, aby ho požiadal o prenesenie motáku („advokátka“, ktorá mu priniesla zvonku moták).“ (viď príloha č. 3)

Z uvedených faktov je úplne zrejmé, že predmetný „usvedčujúci dôkaz“ – náčrtok o mieste nálezu mŕtvoly nakreslený väzneným Andrášikom – bol získaný využitím nezákonného prostriedku – agenta vo väznici, takže ako dôkaz bol pre trestné konanie nepoužiteľný.

Z á v e r :

Bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú „Nitrania“ páchateľmi vraždy Cervanovej, jedno je možné vysloviť jednoznačne – štát voči „Nitranom“ a svedkom nekonal zákonným spôsobom a postupoval nekorektne až neľudsky. Za túto časť svojho pochybenia by sa mal všetkým odsúdeným ale aj svedkom ospravedlniť.

Sám neviem s istotou povedať, či by som v situácii „Nitranov“, pani Zimákovej a iných svedkov vedel odolať a vydržať alebo sa „zlomil“ a priznal všetko čo by policajti chceli. Nikto to nevie s istotou povedať, pokiaľ tým peklom neprejde.

Po prvom neúspešnom pokuse s obvineným Hrmom a spol., spackaná oprava by znamenala pre všetkých aktérov na strane polície i prokuratúry fatálne profesionálne zlyhanie a kariérnu stopku, takže v hre bolo až príliš veľa.

Osobne mi pri štúdiu dokumentov tohto prípadu podľa metód jeho vyšetrovania pripomínal po 20 rokov v jemnejšej verzii – návrat vyšetrovania veľkých politických procesov z 50-tych rokov minulého storočia.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príloha č. 2 :

  1. Pod hlavičkou FKÚ FS VB Praha zo dňa 4.7.1979 pod stupňom utajenia „prísne tajné“ schválený námestníkom federálneho ministra vnútra ČSSR genmjr. Prof. JUDr. Jána Pješčakom DrSc. je „Návrh na vykonanie agentúrno-operatívnej kombinácie v akcii „Kamera“ (viď červené označenie str. 148 – 161) spracovaný plk. Eduardom Pálkom.
  • Str. 10 dokumentu : „II. cieľ agentúrno-operatívnej kombinácie : Cieľom agentúrno-operatívnej kombinácie je výsluch Bonovej, vydatej Čermanovej vyvolať reakciu k šetrenému prípadu, najmä v smere k nevysvetleným situáciám tak, aby bezprostredne po vykonanom výsluchu došlo medzi Bonovou a jej manželom Čermanom v ich byte v Bratislave, Starohájska ulica č. 9/B1/5 k vzájomnému rozhovoru k predmetu výsluchu a ku konfrontácii ich výpovedí so skutočnou situáciou, pričom by mohlo prísť k objasneniu niektorých skutočností dôležitých k usvedčeniu páchateľov.
  • Výsluch Bonovej podriadiť objasneniu nižšie uvedených problémov a kontrolou rozhovoru medzi ňou a jej manželom, vykonanou TA-111 zachytiť reakciu.“
  •  
  • „III. organizačné zabezpečenie agentúrno-operatívnej kombinácie.
  1. Od Čermana, ktorý je objektom XII. Správy FMV, prostredníctvom riadiaceho orgánu, zistiť vhodný termín k vykonaniu agentúrno-operatívnej kombinácie.
  2. Pomocou špeciálnej ustanovky zistiť technické podmienky k vykonaniu úkonu TA-111 v byte Čermana.
  3. Pomocou agentúrno-operatívnej kobinácie alebo iných operatívnych opatrení, vytvoriť podmienky k vstupu do záujmového objektu k nasadeniu TA-111.
  4. V presne určenú dobu, dohodnutú s náčelníkom XII. Správy FMV, vykonať predvedenie a výsluch Bonovej – vydatej Čermanovej tak, aby v dobe, kedy sa vráti od výsluchu do svojho bytu, bol jej manžel doma a aby predpokladaný rozhovor byt pod kontrolou TA -111.
  5. Využiť zavedeného úkonu TA-111 ku kontrole rozhovoru medzi manželmi Čermanovými a Andrašíkom. K tomu vytvoriť podmienky vhodným, nepreveriteľným operatívnym opatrením.
  6. K vykonaniu agentúrno-operatívnej kombinácie vytvoriť skupinu pracovníkov z príslušných špecializovaných pracovísk  XII. Správy FMV a vedúceho skupiny akcie „Kamera“.

Navrhujem požiadať náčelníka XII. Správy FMV, aby zabezpečil komplexné vykonanie úkonu TA-111 a tým, že výsluch Bonovej, prípadne využitie zavedeného úkonu ku kontrole rozhovoru medzi manželmi Čermanovými a Andrašíkom zabezpečí vedúci skupiny akcie „Kamera“.

Pre informáciu prikladám fotografiu domu, v ktorom býva rodina Čermanových a domu, v ktorom býva Andrašík.

Spracoval : plk. Eduard Pálka“

 

Príloha č. 3 :

  1. Pod hlavičkou FKÚ FS VB Praha zo dňa 4.7.1979 pod stupňom utajenia „prísne tajné“ schválený námestníkom federálneho ministra vnútra ČSSR genmjr. Prof. JUDr. Jána Pješčakom DrSc.  „Dielčí plán ďalšieho postupu rozpracovania akcie „Kamera“ na neobjasnený únos a vraždu Ľudmily Cervanovej, ku ktorému došlo dňa 9.7.1976“ (viď červené označenie str. 162 – 171) spracovaný mjr. Františkom Lichovníkom, výpisky :
  • Str. 3 dokumentu : „S prihliadnutím k tejto situácii by bolo vhodné vykonať nasledujúce opatrenia :
  • Na druhú polovicu mesiaca september alebo prvú polovicu mesiaca október 1979 pripraviť zadržanie všetkých podozrivých, resp. niektorých vybraných svedkov a v súčinnosti s orgánmi vyšetrovania Štb vykonať ich výsluchy a realizáciu.
  • C) pripraviť vhodnú agentúru k obsadeniu zadržaných osôb a vhodnej kombinácie k ich aktivizácii a snahe po vzájomnom dohovore.
  • Ďalšie úlohy : 2. V súčinnosti s pracovníkmi skupiny „Emigranti“ vypracovať kombináciu k výsluchu ing. Františka Čermana a jeho manželky tak, aby bola vopred zabezpečená kontrola ich reakcie na vykonaný výsluch v ich byte, kde budú zrejme o výsluchu hovoriť.
  • Príslušné technické úkony vykonať orgánmi Štb.
  • Str. 7 písm. b) obmedziť do obdobia realizácie návštevy Dubravického vo väznici a tým vyvolať u neho dojem, že vo veci účasti na únose a vražde Cervanovej nie sme už závislý na jeho údajoch a týmto spôsobom ho držať v napätí až do doby realizácie.
  • Písm. c) prostredníctvom dôverníka Štefana Šturmu, podľa skôr danej legende, pôsobiť na Dúbravického k tomu, aby ho požiadal o prenesenie motáku („advokátka“, ktorá mu priniesla zvonku moták).
  • Písm. d) U krajského súdu v Banskej Bystrici zistiť výsledok odvolacieho konania vo veci zmeny nepodmienečného odsúdenia u Dubravického na dva mesiace odňatia slobody nepodmienečne, čo j poistkou proti prípadnému prepusteniu Dubravického z vyšetrovacej väzby.
  • Str. 8 „K osobe podozrivého Romana Brázdu:
  • Písm. a) vzhľadom k tomu,že Brázda je v podmienečnom treste, snažiť sa vykonať také opatrenie, aby bol menovaný pristihnutý po požití alkoholu pri riadení motorového vozidla a potom zabezpečiť zmenu podmienečného trestu v nepodmienenčný.

 

  1. Záznam z vyťaženia Ing. Pavla Piačka z 30.1.1980, str. 5 (červené číslo 623) „Po trinásťhodinovom výsluchu boli všetky uvedené osoby /Piaček, Andrašík, Beňová/ prepustené a to :
  • Piaček bol zobraný pod kontrolu orgánov sledovačky s cieľom zistiť jeho reakciu na výsluch a prípadné kontakty,“.  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nedali výplaty, konatelia agentúry sú vo väzbe

Stovkám ľudí - Srbom, Ukrajincom aj Slovákom z okolia Trnavy – nevyplatili zárobok.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico sa chce vrátiť, preto útočí na médiá

Predseda Smeru chce opäť sprísniť tlačový zákon.

Komentár Zuzany Kepplovej

Marrákeš nekončí, Marrákeš trvá

Na nevyplatených Srboch by nám malo záležať.


Už ste čítali?