Odkaz krvavého pondelka

Autor: Jozef Šátek | 13.9.2010 o 8:00 | Karma článku: 13,72 | Prečítané:  3056x

Sú prípady a krvavý pondelok v Devínskej Novej Vsi k nim určite patrí, v ktorých nám obete, ale aj páchateľ, niečo odkazujú. Je len otázkou uhla pohľadu, či ich odkaz nie je našou obžalobou. Bolo by žiaduce, aby sme tento odkaz neprehliadli a nepremárnili. To hrozí, ak sa budeme príliš dlho zaoberať síce závažnými, no pre podstatu problému druhoradými detailami. Podstatou odkazu sú medziľudské vzťahy. Je to všeobecná nevšímavosť, podceňovanie, falošná hra na pomoc, neschopnosť štátu striktne vyžadovať zákony a morálku so štipkou empatie. Štátny smútok nemôže byť len falošnou pretvárkou, ale uvedomením si našich chýb a vytriezvením k ľudskosti. Je to náhoda, že po krvavom pondelku sa začínajú z falošného oparu vynárať hrôzostrašné kontúry dlhoročných medziľudských sporov, ktoré môžu byť predzvesťou ďalších tragédií ? Krompachy, Michalovce, Malacky, Prešov, Plavecký Štvrtok, Sereď, Košice ...? Je to možno ešte závažnejší problém ako rozvrátené verejné financie, a zdá sa, že už nie je ani 5 minút po dvanástej, ale už začína svitať, len nikto nevie povedať, čo sa objaví.

Masaker vyvolal veľmi silný spoločenský otras, ktorý má priamy dopad na úroveň vnútornej bezpečnosti Slovenska a môže byť povestným pootvorením Pandorinej skrinky. V novodobej histórii Slovenska politické garnitúry sklamali pri harmonízácii vzťahov medzi rómskym etnikom a ostatnými zložkami občianskej spoločnosti. Buď tento problém štát zamlčiaval alebo vytláčal na okraj spoločenského záujmu, alebo skúsil striedať bič s medom, čo nakoniec skončilo len občasným mazaním medu z takmer prázdneho pohára. Štát si zvykol tolerovať skupinové porušovanie zákonov i morálky, lebo to bolo ľahšie, ako vyžadovať ich plnenie, a možno aj preto, že zároveň na tom stave cítil svoj diel viny. Tým sa však dostal do mlynice, pretože každé tolerovanie porušenia zákona pre jednu stranu znamenalo nechrániť oprávnené záujmy druhej časti občianstva. Finančné suchoty na riešenie tohto problému len odrážali koncepčnú nepripravenosť štátnych úradov. Svojpomocou k bezpečnosti? Konfliktnosť konzervovaného stavu však zákonite musela prejsť do štádia otvoreného kvasu. Jedni nemali žiadne pozitívne východisko a už ho aj prestali hľadať, spoliehajúc sa, že takto sa to dá donekonečna a tí druhí boli frustrovaní opakovanými príkoriami, ktoré začali prekračovať únosnú mieru. A pretože štát prostredníctvom svojich garantov ochrany zákona sa k postihnutým staval nevšímavo, alebo tvrdiac, že nemá potrebné páky k náprave stavu, ľudia začali sami hľadať riešenia. Preto začali vznikať ako huby po daždi postavené múry, ktorými si ľudia ohraničovali svoj svet. Príklady sú v Michalovciach, Trebišova, v obciach Ostrovany, Lomnička či v Sečovciach. Otvorený konflikt sa rozhorel priamo v centre Malaciek. Rozsah problému len dokumentuje 30 rodinných domov postavených rómskymi rodinami na cudzích pozemkoch bez stavebného povolenia. Starosta len krčí plecami a pre strach ani neuvažuje o zbúraní čiernych stavieb. Možno bude naopak uvažovať nad požiadavkou Rómov, že by obec mala za obecné financie pozemky pod ich domami vykúpiť. Štát je v takom dezolátnom stave, že utrpeniu svojich občanov z dennodenných príkorí - vyhrážky, osobné urážky, smrad, vulgárnosti, drobné krádeže, poškodzovania majetku – nevie rázne urobiť prietrž. Budem sa zaoberať len jednou zložkou štátnej moci, a to políciou, ktorá by mala byť personálne, odborne i právne vybavená k riešeniu týchto problémov. Polícia si na sťažovanie občanov už zvykla.A zvykla si do takej miery, že prestáva byť na podania primerane citlivá. Stáva sa bežnou vecou, že polícia na zavolanie občana nepríde, alebo príde veľmi oneskorene a problém rieši väčšinou dohovorom. Výsledkom býva po jej odchode zvýšený počet nadávok a útokov voči oznamovateľovi zo strany nespratníka. Tvrdenie polície, že voči takýmto ľuďom nemá právne nástroje a z jej strany je možné zakročiť, len ak vznikne reálna škoda na majetku, je len planou výhovorkou. Dôvody takéhoto postupu polície sú viaceré. Jednak si nechce pridávať robotu, keďže jej má aj tak dosť (aspoň si to sama myslí) a takýchto taľafatiek sa musí zbaviť ihneď na začiatku. Ďalším dôvodom je to, že základné policajné útvary nie sú počtom dostatočne vybavené a po tretie, policajti nie sú po odbornej stránke primerane pripravení a spôsobilí rýchle a kvalitne vyriešiť jednotlivé prípady, či už v rámci priestupkového, alebo trestného konania. Dosť či málo policajtov? Návyk policajtov na opakované sťažnosti tých istých sťažovateľov na stále tých istých podozrivých a z tých istých dôvodov je veľmi nebezpečný. Vedie k zníženiu prahu citlivosti policajtov voči páchateľom priestupkov a azda aj trestných činov, pričom za takéto podobné činy by voči iným občanom za iných okolností zakročili a volali ich k zodpovednosti. Tým sa stráca údernosť zákonov a policajti i sťažovatelia nadobúdajú pocit, že také porušovanie sa nedá zákonom postihnúť, dá sa len dohovoriť, čo však nemá takmer žiadny zmysel, skôr naopak, posilňuje páchateľa. Pravdaže sa tým vytráca i právna zásada a povinnosť štátu, že každého páchateľa priedstupku či trestného činu má okamžite odovzdať správnemu orgánu či súdu k potrestaniu. Policajtom tento stav i vyhovuje, keďže na takýto počet zistených priestupkov či trestných činov a ich procesné spracovanie nemá dostatočný počet policajtov. Množstvo priestupkov i trestných činov ostáva tým pádom nepovšimnutých, nezdokumentovaných a páchatelia bez trestu. Slabosť štátu len zvyšuje trúfalosť páchateľov a roztáča sa špirála ďalších nezákonností. To však má paradoxne negatívny dopad aj na samotnú políciu: keďže počty zistených priestupkov a trestných činov je „regulovaný" a nezvyšuje sa, nie je dôvod ani na zvýšenie počtov slúžiacich policajtov. Kruh sa uzavrel. Potom vedenia ministerstva či policajného zboru tvrdia, že štatistická kriminalita je nízka (napríklad v Devínskej Novej Vsi) oproti iným častiam Bratislavy a dvadsaťdvačlenný policajný útvar je na dvadsaťtisícovú časť Karlovej Vsi adekvátny. Skúsme to rozobrať: dvadsaťdva policajtov, z toho riaditeľ, zástupca riaditeľa, takže na výkon ostáva dvadsať policajtov. Otázkou je, či tabuľkové počty sú celkom naplnené, čo vo väčšine prípadov tak nie je. Z 20 policajtov treba odrátať jedného na riadnej dovolenke, jedného v škole, jedného práceneschopného, ďalej štyroch policajtov, ktorí majú štyridsťosemhodinové voľno po stálej službe, takže na výkon v danom dni ostáva trinásť policajtov. V tento deň je potom rozdelenie policajtov nasledovné : štyria policajti v stálej službe (2x2 po 12 hodinách), plus štyria policajti (dve dvojčlenné poriadkové hliadky) v teréne. Zostáva päť policajtov: jeden sa zúčastňuje organizovaných policajných akcií na okrese či kraji, ostatní štyria prijímajú oznámenia a spracovávajú už prijaté priestupky a trestné činy. Občan teda vidí v uliciach maximálne dve dvojčlenné policajné hliadky v osobnom vozidle "na pohybe", čo je z pohľadu prevencie značne nedostatočné. To ešte nehovoríme o tom, že policajt by mal sledovať vývoj bezpečnostnej situácie v danom mieste, zamerať sa na kľúčové objekty (mestský úrad, banka, pošta, veľké obchody, nemocnica, reštaurácie, železničná a autobusová stanica...) a zároveň by mal byť v úzkom osobnom kontakte s určitými osobami a získavať informácie o podozrivých osobách či prípadnom podozrení z pripravovanej alebo už spáchanej trestnej činnosti. Na tieto „bežné“ policajné činnosti (styk s občanmi, prevencia na rizikových miestach a objektoch) nie je dostatok príslušníkov. Tu asi niekde väzí rozpor medzi spokojnosťou s úrovňou bezpečnostnej situácie v Devínskej Novej Vsi z pohľadu ministra vnútra a policajného prezidenta na jednej strane a obyvateľmi na strane druhej, ktorí otvorene upozorňujú, že priamo pred bytovkou, kde sa odohrala tragédia, štrnásťročné deti predávajú drogy a že nie je problém si tam ilegálne zadovážiť zbraň. Ako na to? Problém krvavého pondelka sa nevyrieši od stola legislatívnymi zákazmi v oblasti držby zbraní, keď polícia nemá pod relatívnou kontrolou ich ilegálny predaj. Rovnaký význam bude mať i nariadenie ministra povinne nosiť do hliadkovej služby samopal. Tieto opatrenia nemôžu zakryť fakt, že polícia musí zmeniť filozofiu svojej činnosti a koncepciu základných útvarov ako prvého miesta styku s občanmi, čo musí mať dopad na ich organizáciu, početné stavy, rozšírenie kompetencií (aj operatívne a vyšetrovateľské zložky) a pevnejšie väzby so samosprávou. Personálnych rezerv je dostatok, najmä na zbytočne predimenzovaných krajských riaditeľstvách, samotnom prezídiu PZ i na ministerstve. Bolo by už načase pretaviť reči o zvyšovaní policajtov na uliciach do reality a prevetrať zatuchnuté kancelárie, plné pseudopolicajtov, z ktorých mnohí ani po dvadsiatich rokoch služby nevideli páchateľa zločinu, a ak, tak najskôr v televíznom seriáli. V kritických miestach občianskeho napätia je treba čo najskôr vybudovať systém aktívneho zberu informácií a hodnotenia situácie. Súčasne je treba posilniť zložky aktívneho zásahu a riešenia priestupkov i trestnej činnosti. Ku skvalitneniu odborných znalostí je treba operatívne realizovať odborné seminárne školenia s aplikáciou právnych noriem na jednotlivé, opakujúce sa situácie. Pre tieto útvary je treba spracovať metodický manuál k postupu polície pri jednotlivých modelových situáciách i s konkretizáciou postupov a potrebných dôkazov. Určite by tam nemali chýbať trestné činy proti iným právam a slobodám (§ 359 násilie proti skupine obyvaeľov a proti jednotlivcovi, § 360 nebezpečné vyhrážanie, § 364 výtržníctvo, § 367 kupliarstvo, § 368 a 369 výroba a rozširovanie detskej pornografie), trestné činy proti ľudskej slobode a dôstojnosti (§ 179 obchodovanie s ľuďmi, § 188 a 189 lúpež a vydieranie, § 194 porušovanie domovej slobody), trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (najmä § 201 až 203 - sexuálne zneužívanie a súlož medzi príbuznými), trestné činy proti rodine a mládeži (§206 opustenie dieťaťa, § 207 zanedbanie povinnej výživy, § 211 ohrozovanie mravnej výchovy mládeže), trestné činy proti majetku (§ 212 krádež, § 235 úžera), § 306 (porušovanie ochrany stromov a krovín). K týmto trestným činom musia byť pravdaže v manuále priradené aj adekvátne priestupky. A nielen polícia Je úplnou samozrejmosťou, že riešenie týchto kritických miest občianskeho napätia nemôže byť úlohou len samotnej polície a jej represívnych nástrojov a polícia nemôže byť ani garantom či vedúcim orgánom pri ich riešení. Z dôvodu zložitosti a rozsiahlosti problému je nevyhnutné vytvoriť skutočne akčný nadrezortný útvar, vybavený primeranými kompetenciami, ktorý s vedomím vlády bude zabezpečovať a koordinovať jednotlivé štátne, samosprávne i občianske zložky. Pravdaže, treba varovať pred administratívnym sformalizovaním celej prípravnej i výkonnej fázy, čo by bolo len pokračovaním toho, čo už tu teraz máme – prijímanie opatrení s neprimeranými výdavkami a ich minimálny dopad na situáciu, ktorá samovoľne a postupne speje k bodu varu. Závažnosť týchto problémov na Slovensku len zvýrazňuje ich zauzľovanie i v prostredí ostatných členských krajín Európskej únie. Na jednej strane je dobré, že tento problém a jeho riešenie bude mať podporu v orgánoch únie, vrátane možnosti využívania finančých fondov, na druhej strane sa však od Slovenska očakáva aktívny prístup a realizácia vlastných riešení.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?