Psychologická sonda do mysle masového vraha.

Autor: Jozef Šátek | 6.9.2010 o 7:53 | (upravené 7.9.2010 o 17:03) Karma článku: 14,91 | Prečítané:  8218x

Pri určovaní motívu konania masového vraha, ktorému chýbajú známky rozumného podnetu a jeho čin vykazuje odtrhnutosť od reality aj emotívny chlad, je podstatnou pravdivosť použitých faktov. Do mojich pôvodných postrehov a asociácií s podobnými prípadmi v minulosti, s ktorými som sa ako vyšetrovateľ stretol bola zahrnutá aj informácia poskytnutá verejnosti na druhý deň po udalosti televíziou Markíza. Najmä slovný úvod k prehratiu päť rokov starej reportáže relácie "Lampáreň" k členom rodiny, ktorí sa stali obeťami vražedného útoku bol hrubo skreslený a zavádzajúci, pričom k jej „dovysvetlovaniu“ došlo oneskorene po dvoch dňoch. Za svoj omyl v článku „Kde je motív masovej vraždy ? “ sa ospravedlňujem, najmä obetiam tragédie i pozostalým, pravdaže musím korigovať i svoje stanovisko k "nečinnosti" príslušných štátnych, súdnych i samosprávnych orgánov. Niektoré tvrdenia, najmä o existencii ohnísk napätia a možnosti ich eskalácie na Slovensku však ostávajú v plnosti. Súčasne s pôvodným článkom, ktorý som dočasne stiahol zo svojej blogovej ponuky, predkladám aj nový pohľad, ktorý najplastickejšie dokumentuje motív Ľubomíra Harmana na inom, veľmi podobnom prípade.

Bol podvečer, nedeľa, august roku 1983 a operačné stredisko ma vyslalo ako vedúceho výjazdovej skupiny na odstavné odpočívadlo R1 smerom do Nitry, oproti bývalej reštaurácii „Kolienko“. V kabíne zaparkovaného kamionu sme zistili rumunského kamionistu zastreleného jednou ranou do hlavy. Už počas ohliadky sme boli upozornení, že sa musíme presunúť aj na iné miesta nahlásených udalostí : v Zemianskych Sadoch v rodinnom dome bol zastrelený jednou ranou do hlavy starší muž, v tejto obci došlo k lúpeži, ktorú vykonal neznámy páchateľ, keď so zbraňou v ruke prinútil vodiča vystúpiť z osobného vozidla a na tomto odišiel smerom do Pustých Sadov, kde bol usmrtený opäť jednou ranou do hlavy miestny farár. Ešte došlo k pokusu vraždy staršej ženy, pričom však strela sa sklĺzla po lebečnej kosti. Odcudzené osobné motorové vozidlo bolo nájdené opustené odstavené v smere na Nitru asi 3 km od miesta vraždy rumunského kamionistu. Vrah či vrahovia boli na úteku. Už v tomto štádiu vyšetrovania bolo zrejmé, že všetky tieto prípady spolu súvisia a jedná sa o nezvyčajný prípad – svojou miestnou a časovou koncentrovanosťou a brutalitou spáchaných zločinov. Nebolo zložité vyšetrovaním ustáliť ich jediného páchateľa – Jozefa Kafríka. Tento sa po dvoch dňoch intenzívneho pátrania sám objavil pred policajnou hliadkou na okraji mesta Hlohovec, ktorou bol zadržaný. Pri prehliadke páchateľa bola nájdená pištol, jednoranová, prerobená na náboje zn. Long rifle.22. Dôkazov o spáchaní jednotlivých skutkov Jozefom Kafríkom sme zabezpečili dostatok. Ťažiskovým bodom vyšetrovania však bolo objasnenie motívu jeho konania a prípadne psychická indispozícia vylučujúca jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Pri vyšetrovaní motívu jeho činu som sa zameral na jeho detstvo, rodičov, zamestnanie, rodinný život a medziľudské vzťahy. Na rozdiel od Ĺubomíra Harmana som mal možnosť asi dva týždne vypočúvať J. Kafríka k všetkým týmto etapám jeho života. Pokiaľ si dobre pamätám zistil som nasledujúce fakty : 1) bol tichý, uzatvorený samotár, podozrievavý, skrývajúci emócie, so zvláštnym upriameným pohľadom. Zračilo sa v ňom všetko – od pochopenia, cez podozrenie, vzdor, až po besné odsúdenie. Nikdy neprejavil súciť či ľútosť so zavraždenými obeťami. Bol držiteľom vodičského preukazu, v zamestnaní bol hodnotený ako tichý, nenáročný, do bodky plniaci pokyny nadriadených. 2) Počas našich rozhovorov (výpovedí) sa ani raz prívetivo nezatváril, tobôž neusmial. Pri rozhovore o bežných témach sa vyjadroval plynule, zrozumiteľne, vecne správne aj logicky. Problém nastal až vtedy, keď došlo k objasňovaniu jeho vnútorného života, postojov, ako určité situácie preciťoval, čo si o nich myslel a ako ich chcel riešiť. V určitom okamihu rozhovoru nastal zlom, ktorý dával jasne najavo, že prekročil bežný spôsob uvažovania - racionálneho videnia sveta - a vstúpil do sveta iracionálnych postrehov (bludov) a z nich vyslovovaných záverov a riešení. Jeho neprenasledovali vnútorné hlasy či vidiny, ale on sám si vytvoril svet okolo seba a videl v ňom ľudí, s ktorými sa stretával, pričom im prisudzoval úlohu, ktorá ho existenčne ohrozovala. Týmto ľuďom len veľmi vzdialene naznačoval svoje vnútorné problémy a vzrastajúcu obavu o svoj život, čo títo vôbec nepochopili alebo nie v takom rozsahu a intenzite ako to pociťoval on. Pre niektorých (vlastný strýko, farár, svokra) to znamenalo, že ich zaradil medzi svojich úhlavných nepriateľov a znamenalo to v jeho myšlienkovom svete odsúdenie na smrť. Situácia sa vyhrotila až do takej miery, že pre neho cesty späť už nebolo a jediné pre svoju záchranu, pre záchranu svojho života bolo pomyselných nepriateľov odstrániť - zavraždiť. Osobne prerobenú strelnú zbraň začal nosiť aj do zamestnania. 3) pri svojom duševnom utrpení, ktoré bezpochyby pociťoval dlhú dobu, až niekoľko rokov, sa obrátil písomne i osobne na ústavné a štátne inštitúcie. Písal listy o svojom prenasledovní a žiadal pomoc, ktorej sa mu nedostalo, keďže písomne upozornení i osobne navštívení ho nepochopili a neskôr pri výsluchu ho označili za čudáka, ktorý nevedel zrozumiteľne vysvetliť ani podložiť svoju žiadosť. Pamätám si na jeden jeho príbeh, keď pri odchode z Prahy z návštevy vtedajšieho veliteľa Pohraničnej stráže gen. Šádeka, policajtom, ktorí ďalekohľadom kontrolovali diaľničnú premávku prisúdil, že tak robili na niečí pokyn s cieľom odsledovať práve jeho osobu. 4) jeho manželka, širšia rodina (okrem rodičov), spolupracovníci, ale aj susedia o týchto iracionálnych náhľadoch na svet a ľudí okolo neho vôbec nič nezaregistrovali, nič také si nevšimli. 5) jedno z najdôležitejších zistení bolo stretnutie a rozhovor s jeho otcom, ako aj podmienky a spôsob života s jeho manželkou. J. Kafrík pochádzal z Bruntálu, kde som po príchode zistil, že jeho rodičia žijú v polorozpadnutom dome, so zabednenými oknami (prebitými doskami), ktorí na moje búchanie odmietli otvoriť dvere. Len po veľkých ťažkostiach sa mi podarilo dohodnúť stretnutie a rozhovor s jeho otcom na miestnom úrade. Už jeho pohľad mi pripomínal jeho syna. A rovnako tak i jeho spôsob uvažovania a argumentácie – nepodložené či ťažko pochopiteľné ohrozenie inými ľudmi, úplné izolovanie sa od okolitého sveta, maximálna psychická vyčerpanosť, ktorá mohla kedykoľvek vyvrcholiť v agresivitu voči okoliu. V danej veci som zabezpečil znalecké posudky – posudok ústavu (Fakultnej nemocnice, Psychiatrickej kliniky pod vedením prof. Molčana), ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok psychológa. Záver psychiatrického posudku – Jozef Kafrík v čase spáchaných skutkov trpel psychickou chorobou : paranoidnou formou schizofrénie s perzekučnými bludmi, ktorá vylúčila jeho trestnoprávnu zodpovednosť, keďže nemohol ovládnuť svoje konanie ani rozpoznosť nebezpečnosť svojho konania voči spoločnosti. Trestné stíhanie proti J. Kafríkovi bolo zastavené a súdne bolo nariadené jeho umiestnenie v psychiatrickej liečebni. Jeho príbeh však, bohužiaľ, týmto neskončil. Po l6 rokoch bol z psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží prepustený na slobodu a v auguste 2008 už Jozef Kafrík v Zemianskych Sadoch vo vlastnom dome násilne odpojil plynovú prípojku a po následnom výbuchu pod troskami zdemolovaného rodinného domu zahynula jeho manželka. Okresný súd v Trnave ho odsúdil na 22 rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tento prípad je v mnohom totožný s masovou vraždou spáchanou Ĺubomírom Harmanom v Devínskej Novej Vsi. Nemôžem a nechcem však tvrdiť, že Ĺubomír Harman trpel psychickou chorobou, no niektoré už teraz zistené fakty z jeho života, ako aj nevysvetliteľný dôvod a spôsob brutálnych vrážd takúto možnosť naznačujú : - osoba páchateľa (samotár, introvert, bez rodinného zázemia, bez širších sociálnych väzieb, nezamestnaný), - jedinou záľubou sa zdá jeho účasť v streleckom klube, - legálna držba zbraní a streliva je jeho možnou odpoveďou z jeho pohľadu na skrytú formu ním pociťovaného osobného ohrozenia, - prerobenie automatickej zbrane – samopalu – na streľbu dávkami ako aj ilegálne zabezpečenie väčšieho počtu nábojov a zásobníkov je už možnou konkrétnou prípravou pre ich použitie voči ním predpokladanej hrozbe zo strany iných ľudí, - výber objektov ohrozenia jeho vlastného života v jeho najbližšom okolí a ich konkretizácia na členov rodiny p. Slezákovej. Keďže neudržiaval s nikým žiadne dôvernejšie a trvalejšie styky, ich nahradenie osobami z priameho okolia jeho bytu sa javí veľmi reálne. Pri „určovaní“ osôb zo strany páchateľa, ktoré boli nakoniec predmetom jeho útoku, neboli vôbec podstatné ich vonkajšie znaky a prejavy napr. ich chudoba či etnický princíp, - nosenie strelnej zbrane do zamestnania už pred 2 či 3 rokmi môže naznačovať narastajúce pocity ohrozenia vlastnej bezpečnosti, - u páchateľa chýbala akákoľvek pozitívna emotívna odozva na bolesť spôsobenú obetiam vlastnou streľbou, pričom túto „zvukovú stenu“ si vedome vopred páchateľ zabezpečil aj nasadením tlmičov na uši, - prítomnosť manicko-depresívneho syndrómu naznačuje výpoveď susedky páchateľa, ktorá len pár dní pred tragédiou ho zastihla na chodbe bytovky opretého o stenu a pozerajúceho sa upreto von oknom, pričom po jej návrate asi po dvoch hodinách ho zastihla v tej istej polohe a na jej pozdrav nereagoval, - páchateľ pred bytovkou nebol schopný logicky a vecne riešiť situáciu k ochrane svojej osoby : nehľadal primeraný úkryt ani sa nepokúsil o útek z miesta udalosti. Vyšetrovateľovi tejto udalosti, by som doporučoval, aby najprv konzultoval obsahové zameranie výsluchov svedkov smerujúcich k objasneniu osoby páchateľa a jeho možného motívu s pribratými znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a psychológia. Súčasne by som navrhoval vykonať veľmi podrobné výsluchy aj za prítomnosti uvedených znalcov a to jeho najbližších rodinných príslušníkov, bývalých zamestnancov, obyvateľov bytovky, členov streleckého krúžku, prípadných osobných priateľov, možno aj bývalých učiteľov a spolužiakov. Výsluch by sa mal zamerať na celé obdobie života Ĺubomíra Harmana, nájdenie kľúčových životných situácií a spôsob ich riešenia, s dôrazom na ostatných päť rokov. Pravdaže je potrebné zadovážiť jeho celú zdravotnú dokumentáciu a túto nechať znalcami preskúmať. Pri veľmi podrobnom vyšetrovaní a znalecky náročnom dokazovaní sa môžu zabezpečiť veľmi konkrétne dôkazy, ktorými bude možné zistiť a podložiť motiváciu Ĺ. Harmana, ktorá ho viedla k jeho tragickému záveru. S výhľadom do najbližšej budúcnosti je treba reálne uvažovať nad vytvorením detenčného ústavu (pre duševne choré osoby ohrozujúce svoje okolie).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

SVET

Skutok sa nestal? Trump môže omilostiť seba aj blízkych

Americký prezident čelí piatim vyšetrovaniam.

KOMENTÁRE

Trump je ako Mečiar, chváli sa amnestiou

Mám neobmedzenú moc amnestovať, vyhlásil prezident.


Už ste čítali?