Kde je motív masovej vraždy?

Autor: Jozef Šátek | 2.9.2010 o 14:44 | (upravené 6.9.2010 o 7:54) Karma článku: 18,05 | Prečítané:  7275x

Kľúčom k správnemu pochopeniu celého prípadu hromadného vraždenia Ľubomírom Harmanom v Devínskej Novej Vsi je zistenie motívu jeho konania. Pokiaľ polícia už v počatočnom štádiu vyšetrovania nezískala priame dôkazy (svedectvo, listiny) o skutočnom motíve vraha, len ťažko možno očakávať zmenu, a preto je treba pracovať s už známymi dôkazmi a najpravdepodobnejším záverom – medziľudský konflikt medzi rodinou Slezákovou a vrahom. Konflikt bol pred verejnosťou skrytý a nosil ho v sebe vrah. O prítomnosti rasového podtónu možno uvažovať ako s pravdepodobnou alternatívou. Jeho príčinu treba hľadať v dlhodobom a sústavnom porušovaní zásad občianskeho spolunažívania, ktoré z rôznych dôvodov nebolo vyriešené, či aspoň primerane utlmené. V takejto situácii sa depresia z nemožnosti legálne ho vyriešiť (sklamanie z postupu kompetentných orgánov a inštitúcií) a pretrvávajúce enormné psychické zaťaženie mení u niektorých jednotlivcov na rozhodnutie radikálne – vziať spravodlivosť (riešenie) do vlastných rúk. Doporučujem prečítať aj nasledujúci článok - Psychologická sonda do mysle masového vraha.

Zodpovednosť za prijatie adekvátnych opatrení na základe tohto jedného a zatiaľ výnimočného prípadu je veľká už len preto, že iné podobne vyzerajúce situácie v rôznych lokalitách Slovenska naznačujú reálnu možnosť opakovania brutálneho riešenia. Kvalita, rozsah a pravdaže i rýchlosť prijatých opatrení najmä v preventívnej oblasti sú predpokladom, že tento prípad nebude štartérom iných jemu podobných a štát prejaví dostatok rozumu a odvahy k neutralizovaniu ohnísk napätia. Opatrenia typu všeobecného zákazu držania automatických strelných zbraní a opakovanie psychologických testov držiteľomi zbraní nesmerujú k riešeniu podstaty problému. Skôr by som očakával, že všetky zainteresované orgány a inštitúcie (polícia, súdy, samospráva, sponomocnenec vlády pre rómsku problematiku) okamžite vykonajú vnútornú kontrolu a zistia, akým spôsobom bol doteraz tento konkrétny konflikt riešený, s akým výsledkom a aké sú možnosti komplexnejšej nápravy. Bol motív rasový? Prioritným cieľom Harmanovho útoku boli členovia rodinnej komunity, bývajúcej v jeho susedstve, druhoradým boli iní občania s výnimkou troch žien, ktoré osobne poznal ako obyvateľky bytovky. Motív konania páchateľa je teda v zodpovedaní otázok: aké boli príčiny tohto účelového zamerania sa na konkrétnych členov tejto komunity, ktorej súčasťou boli aj rómski občania, kto alebo čo ich vyvolalo, ako dlho pôsobili a čo malo vplyv na brutálny spôsob riešenia problému – vraždu? Skrýva sa motív v konaní páchateľa a v spôsobe spáchania hromadnej vraždy? Páchateľ si vybral čas a miesto svojho prvotného a základného útoku, kedy predpokladal a možno aj sledovaním si potvrdil, že v byte sa v danom čase nachádzajú všetci členovia komunity. Možno takéto stretávanie sa v byte a danom čase týchto členov rodiny bolo opakujúce sa v pravidelných časových intervaloch, o čom ako ich priamy sused mal vedomosť. Už pri zazvonení pri dverách obetí mal na ušiach tlmiče proti hluku a bol rozhodnutý bez milosti všetkých prítomných usmrtiť. To trvalo len niekoľko sekúnd a pri odchode mal zachované rozpoznávacie schopnosti natoľko, že dve susedy, ktoré otvorili na chodbe vchodové dvere, neusmrtil, len im prikázal pod hrozbou zatvoriť. Pri odchode z chodby ešte „pokropil“ dávkou zo samopalu vchodové dvere obetí a steny chodby. Zdá sa, že to bola pomyselná „bodka“ za hromadnou vraždou. Je možné, že páchateľ si určil väčší počet obetí, ako v byte povraždil a skôr si určil výnimky, ktorým takýto osud neželal a preto pokračoval v ich hľadaní a likvidácii. I keď možno náhodne prichádzal k vchodu do bytovky ďalší člen dotknutej rodiny, páchateľ ho nadvakrát usmrtil. Aj pri tomto čine vedome neublížil a bez zranenia prepustil tretiu ženu. Všetci tí, ktorých osobne nepoznal, alebo len vzdialene mohli byť pre neho potenciálni „vinníci“ preto, že nepomohli pri riešení „jeho“ problému. Niektoré zranenia a usmrtenie (žena na balkóne) mohli byť spôsobené náhodne, streľbou po policajtoch či odrazom strely. Trvalý tlmič na ušiak páchateľa nielen chránil pred hlukom, ale súčasne tým dával jasne najavo, že nemá záujem nikoho počúvať a s nikým komunikovať. Najsilnejší emotívny výbuch nastal pri prvom útoku v byte a pred vchodom bytovky. Následne z konania páchateľa vidno, že možno aj prítomnosťou policajtov jeho zápal poľavoval, keďže mu nič nebránilo ostrou streľbou dávkami a behom sa pokúsiť o likvidáciu ďalších „vinníkov“ a útek z miesta. V určitom okamihu si uvedomil bezvýchodiskovosť svojej situácie, s ktorou podľa všetkého rátal a s vedomím splnenia svojho základného zámeru sa zastrelil. Príčiny a podmienky hromadnej vraždy Najlepšie azda dokumentuje motív páchateľa reportáž relácie „Lampáreň“ TV Markíza odvysielaná dňa 4.5.2005. Táto vznikla na základe písomnej petície troch desiatoch obyvateľov inkriminovanej bytovky, ktorí si už iným spôsobom nevedeli poradiť s rómskou rodinou (totožná s vyvraždenou rodinou). V relácii sa uvádzalo, že svojím správaním sústavne obťažujú ostatných obyvateľov domu, dokonca sa im vyhrážali zabitím, pričom polícia voči jej členom zakročovala, aj tieto zadržala, rovnako aj samospráva zrušila nájomné právo užívania bytu, a v tom čase súd ešte nevydal príkaz na ich súdne vysťahovanie. V tejto súvislosti sú zaujímavé dva fakty. Prvým je, že priamym susedom, a teda tým, kto bol najviac dotknutý konaním danej rodiny, bol práve páchateľ Ľubomír Harman. Druhým faktom je, že práve deň po odvysielaní uvedenej reportáže, t.j. 5.5.2005, Ľubomír Harman podľa policajných informácií získal zbrojný preukaz. Podľa situácie po piatich rokoch je asi len ťažko uveriteľné, že sa na správaní členov rómskej rodiny voči ostatným obyvateľom domu niečo zmenilo. Skôr naopak, ani pred piatimi rokmi uvažované súdne deložovanie z bytu nebolo realizované. Ak všetky pokusy obyvateľov bytovky ostali bez koncovky a oni stratili akúkoľvek vieru v prípadnú zmenu a pokračovalo sústavné trápenie, všetci museli byť týmto stavom zdeptaní a znechutení. Na jednej strane všetky inštitúcie, štátne a súdne orgány, i samospráva, sklamali, a na druhej strane problém v nezmenenej intenzite pokračoval ďalej. V takýchto situáciách sa niektorí odsťahujú, niektorí rezignujú a len málo ostane takých, ktorí sa snažia v boji pokračovať. S veľkou istotou sa dá predpokladať, že Ľubomír Harman bol jedným z tých, ktorý sa nevzdali. Bol to samotár, skôr introvert, nezaložil si vlastnú rodinu, pred dvoma rokmi dokonca statil zamestnanie, takže musel v byte prežiť prevažnú časť dňa. Jedinou jeho záľubou bolo členstvo v spolku záložných vojakov a streľba zo strelných zbraní, ktoré mal aj legálne v držbe. Prípady krízových konfliktov v medziľudských vzťahoch Pokiaľ sa minister vnútra Daniel Lipšic vyslovil za vytipovanie miest s výrazným podielom zločinnosti a okamžité prijatie opatrení zo strany polície, tak mu možno naznačiť, že tieto tlejúce miesta poznáme všetci, keďže boli už prezentované aj médiami: Sereď - najzložitejšia situácia, prejavujúca sa hromadnou občianskou nespokojnosťou s bezpečnostnou situáciou a spôsobom jej riešenia zo strany polície. Podiel na tomto stave má určite aj samospráva mesta. Malacky - situácia, prezentovaná v Televíznych novinách TV Markíza len 24.8.2010, priamo v centre mesta existuje permanentný konflikt medzi rómskym etnikom a ostatnými občanmi, pričom agresia bola priamo prezentovaná aj voči členom televízneho štábu. Niektorí občania uviedli, že z danej situácie sú chorí a je im odporúčané, aby sa z danej lokality odsťahovali. Michalovce - obyvatelia bytovky postavili dlhý múr, ktorý zabraňuje rómskej populácii prechádzať v ich tesnej blízkosti a mal zabrániť devastácii a špineniu verejného priestranstva. Určite na Slovensku je množstvo ďalších miest a obcí, v ktorých tieto problémy existujú a v samotnej podstate nie sú adekvátne riešené, len sa ohnivká utlmujú, no nikto nevie dokedy. Takýmto mestom, dokonca zneužitým extrémistami, boli Krompachy, kde občania prekvapili štátne orgány i politikov, keď sa priklonili k radikálom len preto, lebo príslušné inštitúcie a orgány zlyhali a zostali skôr pasívne. Len nedávno bol v médiách prezentovaný prípad, v ktorom sa opakovane rómska skupinka vyhrážala občanovi zabitím pred jeho domom, pritom polícia v začiatkoch nereagovala rýchlo a po prvej oneskorenej návšteve sa vyhrážanie dokonca opakovalo, čo však nebolo zo strany polície okamžite riešené a primerane postihnuté. Občan sa v tejto pre neho bezvýchodiskovej situácii obrátil dokonca o pomoc na stúpenca slovenského fašizmu Kotlebu. Je treba k tomu niečo dodávať ? Čo bude ďalej? Aj jedným z posledných dôkazov o tom, prečo je to tak, je tvrdenie predstaviteľov ministerstva vnútra a polície k situácii v Devínskej Novej Vsi. Zhodne tvrdili, že počet poriadkových síl je primeraný bezpečnostnej situácii, ktorá je vraj „najlepšia“ v Bratislave, s najnižším nápadom trestnej činnosti a najvyššou objasnenosťou (zistenie páchateľov). Ako tieto tvrdenia vyznievajú v konfrontácii s laickými zisteniami novinárov? Citácia z článku v SME "Strelec bol samotár, so susedmi si nerozumel": „Viacerí obyvatelia Devínskej Novej Vsi povedali, že na ulici, kde sa strieľalo, predávajú díleri drogy. ´Dajú sa tu ľahko zohnať zbrane aj drogy. Predávajú ich aj 14-ročné deti,´ hovoril jeden z miestnych.“ Je zrejmé, že na Slovensku sú problémy v medziľudských vzťahoch veľmi závažné, v niektorých prípadoch a regiónoch maximálne vyhrotené a doterajšie počínanie a výsledky práce štátnych orgánov vrátane polície, ale aj samosprávy a súdnictva, sú povrchné. Z dlhodobého hľadiska neriešia príčiny samotného konfliktu, čiže neplnia si svoju nazákladnejšiu úlohu – slúžiť občanovi. Tým zodpovedné orgány vystavujú dotknutých občanov situácii, v ktorej sa rozhodnú ochranu svojho života a majetku vziať do svojich rúk. Tento stav si žiada okamžité riešenie, inak môže „amok“ pochytiť aj ďalších občanov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vianočný dôchodok získa viac ľudí, Slováci v Rakúsku však nie

Najchudobnejší dôchodcovia znovu dostanú sto eur navyše, nemení sa to už štvrtý rok.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?