Devínsky masaker a seredská vzbura.

Autor: Jozef Šátek | 31.8.2010 o 10:32 | (upravené 31.8.2010 o 14:39) Karma článku: 14,04 | Prečítané:  40880x

Polícia nie je dobre pripravená na zvládnutie záťažových situácií. Je pravdou, že na chlapa v amoku so zbraňou v ruke medzi stovkami ľudí je ťažko byť zo strany polície pripravenou. Je pochopiteľný aj počiatočný zmätok a omyl, no ihneď po ustálení situácie, čo nemôže trvať viac ako pol hodiny musí nastúpiť profesionálna rutina. Vtedy sa musí prejaviť kvalita policajtov, ich odborná pripravenosť, technická vybavenosť a najmä riadiaci menežér určujúci stratégiu a taktiku postupu priamo na mieste podľa vopred pripravených a naučených postupov. Pravdaže, nevyhnutnou podmienkou úspechu je jeho podpora zo strany operačných policajných systémov, ktoré práve podľa pripravených metodických postupov pre určité situácie vhodne rozbiehajú a zabezpečujú potrebné obslužné opatrenia. Takto určite zvonka ale podľa prejavov polície ani zvnútra policajný systém včera nefungoval.

Chýbali naučené postupy policajtov pri zabezpečovaní miesta udalosti, obsadzovaní výhodných taktických miest a objektov, určenie stanovísk pre odstrelovačov, zabezpečovacích opatrení smerom k občanom a objektom, určenie a obsadenie veliteľského operačného strediska a vhodný spôsob komunikácie s občanmi a médiami. Toto je treba zmeniť v prvom rade. Technické vyzbrojovanie policajtov či preventívne opatrenia k „ohniskám“ zločinnosti sú až druhoradé. Pokiaľ tieto záležitosti nebudú pripravené a zvládnuté, potom zásah v akejkoľvek podobnej situácii je zo strany polície hazardom s vlastným životom a životmi ostatných občanov. Je treba urobiť všetko preto, aby z nasadených policajtov neboli pre neschopnosť menežmentu zbytoční hrdinovia „in memoriam“. Minister vnútra Lipšic včera urobil prvý pozitívny krok. Verejne priznal, že doteraz prezentované názory jeho predchodcov – ministrov - boli „štatisticky“ správne, ale bezpečnostná realita v akej žijú občania je úplne iná. Spomínam si na prezentáciu „úspechov“ v boji proti kriminalite v roku 2006, kedy vtedajší, odchádzajúci minister V. Palko prezentoval svoje výsledky – nižší počet evidovaných zločinov, nižší počet vrážd, lúpeží, skrátka násilných činov, z čoho vyplýval logický záver, že kriminalita je na ústupe, polícia odviedla dobrú prácu a občania môžu byť pokojní a nemusia sa toľko obávať o svoj život či majetok. V rovnakom duchu prezentoval svoje ministerské „úspechy“ pred pár mesiacmi, tesne pred parlamentnými voľbami aj vtedajší minister R. Kaliňák. Už v roku 2006 som veľmi kriticky hodnotil „najväčšiu policajnú pátraciu akciu v histórii Slovenska“, ktorou sa prezentoval vtedajší policajný prezident J. Packa v súvislosti s pátraním po zločincoch v Polomke. Už vtedy som analyzoval danú situáciu a poukázal na systémové chyby, ktorých sa jednotlivé zložky ale aj ako celok polícia dopustila. Keďže na ministerstve vnútra a v polícií prevláda tendencia mlčky prechádzať tieto nedostatky a chyby, neschopnosť pozrieť sa realite do očí, nekriticky hodnotiť daný stav a najmä neprijímať adekvátne opatrenia, potom nikoho nemohla prekvapiť chaotickosť a zmätočnosť v chovaní a postupoch polície pri včerajšom zásahu v Devínskej Novej Vsi. Bohužiaľ, aj včera prevládala zo strany vedenia ministerstva a polície tendencia prekrývať tieto nedostatky a problémy „hrdinským“ zásahom policajtov a zložiek záchranného systému. Ja tiež o odvahe zasahujúcich policajtov a ostatných zložiek nepochybujem a tiež sa pred ňou skláňam, ale to neznamená, že nevidím to ostatné. Základné motto, ktoré si musí vedenie ministerstva a polície uvedomiť a podľa neho aj konať je, že problémom nie je len existencia rôznorodosti zločinu a zločincov, ale problémom je aj nepripravenosť samotnej polície. Nikto nechce niekoho obviňovať z toho čo mal či nemal urobiť alebo čo urobil zle, ale polícia musí nájsť vnútornú silu objektívne zhodnotiť svoje postupy a nájsť v nich chyby a nedostatky - kvalitu služobného zákroku a kvalitu prvého kontaktu s páchateľom, chýbajúce články systému, slabé riadenie a koordináciu, slabú či chýbajúcu komunikáciu medzi jednotlivými policajnými zložkami i navonok voči občanom. Tieto nedostatky majú dlhodobý charakter, prežívajú už od novembra 1989, čiže ich priznanie nie je dôvodom na kritiku ministra Lipšica či vedenia polície. Tento dôvod nastane až vtedy, ak vedenie ministerstva a polície si tieto problémy neuvedomí, neurobí všetko na ich odstránenie a nebude o nich pravdivo informovať verejnosť. Dôvodom na zamyslenie sa ihneď na začiatku cesty pre nové vedenie ministerstva i polície je určite i prípad „vzbury“ občanov Serede proti silnejúcemu zločinu s asistenciou polície. Tieto dve udalosti rýchlo nasledujúce po sebe nie sú náhodné, skôr sú upozornením na skutočný stav v akom sa slovenská polícia nachádza. Zdá sa mi trošku lacné a populistické tvrdenie, že sereďskí občania len kvôli zmene po voľbách napísali petíciu. Aj keby to tak bolo, potom aj tento stav signalizuje, že slovenská polícia je chorá dlhodobo a komplexne. Aj v tomto prípade nefungoval celý systém personálneho menežmentu, od riaditeľa obvodného oddelenia, okresného a krajského riaditeľstva, prezidenta PZ až po ministera vnútra, nefungovala komunikácia medzi samosprávnymi orgánmi a občanmi s políciou, dlhodobo nefungoval zber a vyhodnocovanie operatívnych informácií nielen regionálnych operatívnych policajných zložiek, ale aj špecializovaných útvarov úradu boja proti organizovanej kriminalite a úradu boja proti korupcii. A pravdaže neboli zachytené a ak áno , tak neboli správne vyhodnotené a riešené informácie a podnety o danej situácii orgánmi inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Tak ako všade inde, aj v polícii sú zárukou kvality práce ľudia – policajti, konkrétne služobní funkcionári. Po čistkách, ktoré sa v polícii už 20 rokov realizujú skoro v pravidelných povolebných vlnách, tých odborne zdatných a najmä dlhoročnou praxou skúsených policajtov ostalo veľmi málo. Preto by súčasné vedenie ministerstva a polície týmto šafránom nemalo mrhať a malo by prestať vymieňať ľudí len preto, že „slúžili a boli odmeňovaní za Kaliňáka“. Úplne zbytočne sa zbavujú schopných ľudí a úplne zbytočne si robia „policajnú opozíciu“, ktorá bude len čakať a robiť všetko preto, aby sa mohla vrátiť a pomstiť súčasné krivdy. V polícii by už malo prestať platiť staré hlúpe heslo, že vedúci pracovník má právo si vybrať svojich najbližších podriadených. Možno to právo má minister a to voči prezidentovi PZ či jeho viceprezidentom, no nemá to už prezident PZ voči služobným funkcionárom, ktorí nie sú menovaní ministrom a ktorí bez ohľadu na politické vedenie majú právo slúžiť na svojich funkciách, pokiaľ spĺňajú kritériá odbornosti, efektívnosti práce a morálnej spôsobilosti. V súčasných podmienkach v polícii je treba všetkých schopných policajtov spájať a nie odčleňovať a znechucovať. Je povinnosťou ministra i prezidenta PZ, aj ostatných riadiacich pracovníkov urobiť všetko čo je v ich silách, aby čo i len jeden schopný policajt neodišiel z funkcie alebo dokonca z polície, len pre osobné dôvody svojho nadriadeného. Prípady v Devínskej Novej Vsi či v Seredi to len potvrdzujú. Dúfam, že nikto z nás si neželá ich pokračovanie. Polícia by sa mala konečne otvoriť verejnosti prezentovaním svojich problémov a nedostatkov, ako aj prijatých opatrení, pri využívaní schopností mimo políciu stojacich expertov z rôznych odborov (psychológia, riadiaci menežment, fungovanie systémov, komunikácia ...) pri vyhodnocovaní situácie ale aj pri spracovaní takticko-metodických postupov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

SVET

Skutok sa nestal? Trump môže omilostiť seba aj blízkych

Americký prezident čelí piatim vyšetrovaniam.

KOMENTÁRE

Trump je ako Mečiar, chváli sa amnestiou

Mám neobmedzenú moc amnestovať, vyhlásil prezident.


Už ste čítali?