reklama

Existuje na Slovensku majetkový cenzus pre beztrestnosť ?

Emisná aféra nabrala úplne novú kvalitu. Takmer rok nás zodpovedná verejná moc ohlupovala bájkami o výhodnosti predaja, nemožnosťou zistiť objektívnu cenu a spôsobenú škodu, zatajovala základné fakty o procese predaja i jej aktéroch. Skrátka naťahovala čas, chcela unaviť médiá i verejnosť a chcela, aby sa zabudlo. Zásluhou húževnatej práce najmä novinárskej obce, ale aj výsledkami aktívnej a nezaujatej práce policajných útvarov vo Švajčiarsku a USA sa nakoniec situácia zmenila. Sme opäť bližšie k pravde. No podľa vývrtiek, ktoré nám opäť zainteresovaní predvádzajú, cesta bude ešte dlhá a záver neistý. Jedno však isté je, niekto pod politickou kuratelou dlhodobo pracoval na príprave a realizácii lacného predaja slovenských emisií, vytvoril k tomu profesionálnu „skupinku“ a sčasti sa mu aj podarilo zarobiť i pekné peniaze. Teraz mu chýba už len jedno – pokoj od vyšetrujúcich orgánov, čiže beztrestnosť. To preto, aby si výdobytky „obchodného umu a talentu“ mohli spokojne užívať a úspešne zvládnuť ďalšie parlamentné voľby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

Bilasova misia cieľ nesplnila, jeho verzii o „obyčajnom emisnom obchode s hlúpou vládou“ nikto neuveril Kľúčovými pre zmenu kvality poznania boli informácie získané od švajčiarskej prokuratúry a švajčiarskeho úradu pre ohlasovanie prania špinavých peňazí a nie príliš dobre zrežírované vystúpenie jedného z členov „skupinky“ Rastislava Bilasa. V kontexte vývoja emisnej aféry z ostatných dní muselo byť hlavnému organizátorovi jasné, že toto smerovanie „mediálneho vyšetrovania“ je pre nich smrtonosné a musí jeho jednoznačnosť zauzliť, skomplikovať, ak už sa nedá úplne zvrátiť či zastaviť. Zdá sa, že Bilas mal podľa inštrukcií za úlohu presvedčiť verejnosť, alebo aspoň naznačiť inú verziu oproti tej, ktorá stále viac potvrdzovala dlhodobú existenciu emisnej zločineckej skupiny, ktorej členom bol aj ústavný činiteľ a zjavne má aj politické pozadie. Jadrom tejto Bilasovej verzie bolo presvedčiť médiá a verejnosť, že sa pri predaji emisií nejedná o zločin, ale len o „školácku nepripravenosť vlády SR“, ktorú vhodne využili šikovní obchodníci. Fico - najprv všetko v poriadku, potom SNS oklamalo vládu a teraz to spískali amatéri SNS Tejto tézy sa aktívne chytil aj premiér R. Fico. Najprv nevedel o ničom, potom dlho bolo všetko v poriadku, až po roku „nominanti SNS oklamali vládu“, aby skončil po ďalších troch mesiacoch tvrdením, že to všetko „spískali amatéri zo SNS“. Takže vláda SR už nebola ani podvedená, ani nepripravená a školácka, ale to všetko len amatéri zo SNS. Takže podľa R. Fica to určite nebol dlhodobo pripravovaný a zrealizovaný zločin zločineckou skupinou, ale v dobrej viere, s dobrým úmyslom, avšak amatérsky zrealizovaný predaj emisíí. Bilas potvrdil verziu o emisnom zločine predložením kľúčového dôkazu Rastislav Bilas uloženú úlohu splnil, verziu predostrel, no nedosiahol cieľ. Prišiel s ňou už príliš neskoro. Konkrétnych dôkazov a indícií je toľko, že táto jeho verzia bola „školáckou chybou“. To preto, lebo svojimi informáciami potvrdil verziu o emisnom zločine. Na rozdiel od zločinov násilných, kde je hneď zrejmé, že otlačok palca, krvný striekanec, alebo vražedný nástroj sú dôkazmi, nájsť dôkaz v hospodárskych deliktoch je výsledkom intelektu, úrovne poznania a schopností správne postrehnúť to, čo už máte v rukách, čo čítate, čo počujete, že práve toto je dôkaz o zločine. V tomto prípade práve to, čo Bilas prezentoval ako dôkaz o neexistencii podvodného úmyslu pri emisnom predaji - označil vládu pred predajom emisií za totálne nepripravenú a prirovnal ju k nepripravenej školáčke - je výborným dôkazom o spáchaní zločinu organizovanou skupinou. Stačí si len na základe vyjadrenia Bilasa zodpovedať otázky : kto prišiel s myšlienkou predaja emisných kvót, kto spracoval GIS tzv. zelené projekty - kto bol od nástupu ministra J. Izáka a neskôr J. Chrbeta jeho poradcom, kto vypracoval správu MŽP predloženú ministrom do vlády SR, kto bol prítomný pri rokovaniach na MŽP so záujemcami o predaj emisných kvót, kto vtiahol do „obchodu“ financmajstra Mareka Pleyera, a kto súčasne vystupoval ako projektový manažér za kupujúcu spoločnosť Interblue Group, LLC. ... ? Ťažko vyvrátiť tvrdenie, že ten, kto má chrániť záujmy štátu nemôže byť zároveň aj tým, čo chce na obchode so štátnymi emisiami maximálne zarobiť. Konečný výsledok nakoniec preukáže, ktoré záujmy skutočne sledoval a obhajoval, a ktorú úlohu hral falošne. Nemohol predsa na obchode zarobiť ten, kto ministrovi radil, aby nepredával emisie za 5 EUR/t, keď ich reálna cena je skoro 10 EUR/t. A neradil ministrovi v dobrej viere ten, kto vie, že reálna cena emisií je 10 EUR/t, no správne je dohodnúť cenu len 5 EUR/t. Tomuto sa v trestnoprávnej rovine hovorí „priamy úmysel“ páchateľa.Minister nerozhodoval „o guličkách“. 4,5 miliard Sk zisku z celého emisného „obchodu“ je pre bežných ľudí nepredstaviteľné Len ťažko je možné uveriť, že pri takom objeme obchodu a pri takých ziskoch by si zástupcovia štátu neuvedomili závažnosť svojho rozhodnutia a všetky jeho možné následky, vrátane trestnoprávnych. Veď popri poradcovi pre emisie mal minister aj celú plejádu ministerských právnikov a kedykoľvek mohol požiadať i o nezávislý právny názor. Veď tu nešlo a nejde „o guličky“! Veď len pri prvom „obchode“ s 15 mil./t emisných kvót pri uvažovanom minimálnom zisku 3 EUR/t predstavuje zisk 45 mil. EUR, čiže 1,35 mld. Sk. A nezabúdajme, čo sa aj mediálne často stáva, že zmluva dohodla predaj až 50 mil./t CO2, čiže konečným ziskom „obchodníkov“ mal byť za daných minimálnych podmienok 3 EUR/t CO2 až 150 mil. EUR, čiže 4,5 mld. Sk. To sú pre bežných ľudí nepredstaviteľné peniaze. A to sa emisie dali predať aj s vyššou mierou zisku. Ako teraz vyzerá štruktúra a personálna mozaika emisnej skupiny a postavenie jednotlivých jej členov ? Existujú dve relatívne nezávislé výkonné zložky, jedna výkonná riadiaca (organizuje a koordinuje) a jedna strategická, pričom každá má svoj nezastupiteľný podiel na celkovom „obchode“ s emisiami : 1)Ministerstvo životného prostredia SR - minister, príslušní sekční a odboroví riaditelia, ostatní kľúčoví odborní zamestnanci v oblasti emisií. 2)Financovanie, obchodná činnosť (nákup, predaj), legalizácia zisku a jeho delenie (prepranie špinavých peňazí) – bankár, obchodník, projektoví manažéri, štatutári obchodných spoločností,3)Hlavný výkonný organizátor a koordinátor „obchodu“ – poradca a projektový manažér. 4)Podľa už známej schémy fungovania zločineckých skupín nevyhnutnou podmienkou je ešte v úzadí stojaci - capo di tutti capi (šéf šéfov), majúci podobu „šedej eminencie“, silná finančná autorita s nepriamym politickým krytím. Zrod myšlienky o obchode s emisiami, jeho organizovanie a koordinácia podľa R. Bilasa : Hybnou silou bola myšlienka ziskovosti obchodovania s emisiami. Podľa Bilasa sa už v roku 2005 zrodila v hlave Ing. Norberta Havalca. Na prípravu a realizáciu veľkého projektu mal všetko podstatné. Jeho firma Magic Trading Corporation (MTC) bola dodávateľom zbraní, streliva a techniky pre ministerstvo obrany a Slovenskú informačnú službu a osobne sa poznal s Jánom Slotom. Po voľbách v roku 2006, keď ministerstvo životného prostredia pripadlo SNS stal sa poradcom ministra Jaroslava Izáka. Na prelome rokov 2007/2008 vypacoval schémy zelených projektov /GIS/. Zdá sa, že z jeho iniciatívy alebo aktívnym pričinením sa do hry zapojil ďalší hráč Marek Pleyer, ktorý v zahraničí disponoval financiami a vedel založiť a rozhýbať podnikateľskú firmu. Po odvolaní J. Izáka z funkcie ministra ostal Ing. N. Havalec poradcom i novému ministrovi Jánovi Chrbetovi. Ale nechajme odznieť jeho vlastné tvrdenia : „Som externý poradca ministerstva životného prostredia a pripravil som im analýzu trhu s emisiami a jeho vývojom." „Neskôr som radil aj pánu Chrbetovi. Táto problematika ma zaujala, tak som ministrovi sľúbil, že mu poradím. Za pol roka to zvládnete, na to nemusíte byť jadrový fyzik." „Bol som pri niektorých stretnutiach ako pozorovateľ. Sedem, osem určite. Vždy, keď ma zavolali a mal som čas a možnosť, prišiel som sa pozrieť," vysvetľoval Havalec. Ministerstvu radil, aby predávali rýchlo: „Oni chceli predať a chceli vedieť, či majú predať skôr alebo počkať. Z môjho materiálu vyplýva, že cenová bublina skôr či neskôr praskne." Aj tento posledný výrok Ing. N. Havalca potvrdzuje indíciu vyslovenú ešte koncom roka 2008 v týždenníku Trend, že správa ministra J. Chrbeta predkladaná do vlády SR o predaji emisných kvót CO2, ktorú vláda SR vzala na vedomie, bola spracovaná na počítači spoločnosti MTC. Vyplácanie zálohových podielov na špinavom emisnom zisku Rastislav Bilas verejne priznal, že on, ako projektový manažér Interblue Group LLC. za realizáciu finančnej transakcie s Japoncami dostal zo zisku finančnú zálohu 500 tis. EUR. V rovnakej výške mal dostať zálohu aj Ing. Norbert Havalec za to, že „bol v pozadí firmy a dohadoval s Japoncami časť obchodov týkajúcich sa zelených projektov.“ Som presvedčený o tom - a výsledky ďalšieho vyšetrovania potvrdia môj predpoklad - že už všetci zainteresovaní členovia skupiny dostali určitý podiel (zálohu) zo zisku. Dôkazom o samotnom zločine je i následné „prečistenie“ peňazí cez daňový raj Ďalším dôkazom o „špinavosti“ obchodu s emisiami je „prečistenie“ zisku cez firmu v Belize, v daňovom raji a ich prevod do Švajčiarska. Kto iný ako ten s nečistým úmyslom si musí vytvoriť v Amerike obchodnú spoločnosť a cez túto predisponovať finančný príjem z predaja emisií, aby ho následne „prefiltroval“ cez daňový raj a zbavil sa nielen daňových povinností ale najmä, aby sa stratila identita (spojitosť) týchto peňazí s emisiami. Spravodajská služba o zločine musela mať indície už počas jeho prípravy, najneskôr však v druhej polovici roka 2009 A ostáva mi to posledné a možno najťažšie. Zodpovedať na otázku, či sa tomuto zločinu dalo zabrániť, alebo ho skôr odhaliť a znížiť škodlivé následky nielen na štátnom majetku ale i vo vedomí občanov ? Veľmi málo, ak vôbec, sa pri mnohých dôležitých „kauzách“ hovorí o zodpovednosti jednotlivých štátnych orgánov, najmä spravodajských službách. Tie tu predsa nie sú od toho, aby tajne šepkali niečo predsedovi vlády, ale na to, aby napríklad včas získali relevantné informácie o závažných hospodárskych zločinoch, ktoré môžu mať veľmi negatívne národohospodárske škody, ale aj následné škody na dobrej povesti Slovenskej republiky v zahraničí a vo vedomí občanov na riadne fungovanie štátu. Takýmto prípadom určite emisná kauza je. Neverím tomu, že spravodajské služby nezachytili ešte v etape prípravy či samotnej realizácii predaja prvej emisnej kvóty informácie, ktoré naznačovali jeho kriminálne podfarbenie. Celková príprava tejto akcie predsa trvala najmenej od roku 2007 až do jej vyvrcholenia podpísaním dodatku č. 2 k zmluve o predaji dňa 4.2.2009. Prvým a výrazným upozornením museli byť v roku 2007 personálne „čistky“ na Ministerstve životného prostredia SR, a to práve na sekcii kvality životného prostredia a podriadenom odbore ochrany ovzdušia a zmeny klímy. Veľmi výraznou signalizáciou o prebiehajúcom procese musela byť pre spravodajské služby v októbri 2008 dva krát predkladaná správa ministrom ŽP do vlády SR o pripravovanom predaji emisných kvót a 3.12.2008 prvý zverejnený kritický článok v týždenníku Trend. Ak predsa len tieto verejne dostupné impulzy spravodajským službám unikli, potom určite museli dostať pokyn od predsedu vlády SR o previerke celej záležitosti v apríli 2009, kedy sa so značnou naliehavosťou zverejnili závažné podozrenia z netransparentnosti emisného obchodu. Ak dáme mesiac či dva na sústredenie spravodajských informácií a ich vyhodnotenie a prípadné následné upresnenie, potom základnú informáciu o emisnom zločine a jeho kľúčových aktéroch musela mať spravodajská služba začiatkom druhej polovice roka 2009. Pravdaže, takéto informácie si nemôžu dovoliť spravodajské služby držať pre seba a museli ich odstúpiť kompetentným ústavným činiteľom a v prípade podozrenie zo zločinu aj orgánom činným v trestnom konaní. Pre mňa je fakt, že koncom augusta 2009 (28.8.) predseda vlády SR navrhol odvolať ministra V. Turského a v rozpore s koaličnou dohodou „odňal“ právo SNS na obsadenie tohto postu a navrhol poveriť vedením MŽP D. Čaploviča, dostačujúci ku konštatovaniu, že v tomto čase zodpovední ústavní činitelia vedeli o emisnom obchode všetky podstatné fakty. Okamžité kroky D. Čaploviča po nástupe do novej funkcie a to odvolanie Pavla Tehlára, riaditeľa sekcie kvality životného prostredia a Petra Solčanského, riaditeľa odboru ochrany ovzdušia a zmeny klímy to jednoznačne dokazujú. Ak by niekto chcel tvrdiť opak, potom by to znamenalo, že spravodajské služby zásadným spôsobom zlyhali a predseda vlády SR vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe jej neukladá úlohy, ktoré majú chrániť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A ja predpokladám, že politici robia to, čo hlásajú - všetko pre občanov a za Slovensko. Táto časť zodpovednosti štátnych orgánov musí byť predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, keďže bola rovnako dôležitá a mala veľký vplyv na priebeh a realizáciu pôvodného zámeru pri predaji emisných kvót ako aj na vzniknuté škody. PS : doterajšie zistenia v plnej miere potvrdili správnosť mojej vyšetrovacej konštrukcie o existencii emisnej zločineckej skupiny so štátnou pečaťou, na ktorej od 20. januára 2010 nemusím nič meniť.

Jozef Šátek

Jozef Šátek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Celý svoj produktívny vek som venoval policajnej práci a túto som bral ako životné poslanie. Počas 27 rokov vyšetrovateľskej praxe mi prešlo cez ruky tisícky vyšetrovaných prípadov, najmä tých najzložitejších. Dvakrát som za nekompromisné postoje narazil na tvrdý politický odpor. Prvý krát v roku 1995, kedy ako šéf úradu vyšetrujúci "zavlečenie prezidentovho syna" som bol jedným z mnohých, ktorí museli počas lexizmu z polície dobrovoľne "odísť". Druhý krát už po opätovnom návrate, keď ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii som "nevyhovoval" vtedajšiemu ministrovi Palkovi. A opäť to bolo z mojej strany "nepochopením" trestnoprávnej nedotknuteľnosti určitých ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu