“Odškodnil“ minister R. Kaliňák Štefana Gondu ?

Minister vnútra SR JUDr. R. Kaliňák nemá a nemôže mať so slovenským občanom Štefanom Gondom žiaden súkromný vzťah. Pán Gonda bol objektom nezákonnej činnosti polície pri výcviku psov za použitia reálnej výbušniny a súčasne bol vystavený vysokému riziku na živote a poškodeniu svojho dobrého mena, keď mu nič netušiacemu polícia „pribalila“ do batožiny výbušninu pri jeho lete do Dublinu. Ak teda nejaký vzťah medzi ministrom R. Kaliňákom a Š. Gondom vznikol, tak len z dôvodov tejto škandalóznej udalosti. Pretože minister R. Kaliňák je súčasne i priamym nadriadeným v riadiacej štruktúre úradu hraničnej a cudzineckej polície SR , má priamy záujem, aby sa tento škandál ďalej nerozvíjal, čo je závislé i od krokov a vyhlásení Š. Gondu. Minister R. Kaliňák má teda existenčný záujem na tom, aby Š. Gonda, napríklad nepodával trestné oznámenie, nežiadal ministerstvo o odškodnenie alebo v tomto zmysle nepodal súdnu žalobu, aby vypovedal v rámci vyšetrovania škandálu „umiernene“. Ak teda minister R. Kaliňák skutočne nadviazal kontakt, či už osobný alebo sprostredkovaný so Š. Gondom a tomuto ponúkol, či už dokonca poskytol určité „odškodnenie“, je nerozhodné či finančnou alebo inou formou, ako je i bezvýznamné, či zo súkromných zdrojov ministra alebo iných, takýto krok ústavného činiteľa v tejto fáze vyšetrovania je nezlučiteľný s etickým základom výkonu jeho funkcie. Dokonca v súvislosti s vyšetrovaním tejto udalosti môže byť takéto „odškodnenie“ považované za účelové ovplyvňovanie poškodeného-svedka. Ak teda minister R. Kaliňák na otázky vzťahu a odškodnenia Š. Gondovi reaguje podráždene, je zrejmé, že si veľmi dobre uvedomuje, že ide po veľmi tenkom ľade. Ak je pravdou, že minister R. Kaliňák poskytol Š. Gondovi určité plnenie, toto má skôr nádych úplaty ako odškodnenia. Na odškodnenie občana za nesprávny úradný postup existujú právne predpisy, pričom však vždy ide o vzťah štátu a občana, nie ministra vnútra ako súkromnej osoby a poškodeného občana. Inak možno je to v súkromnej spoločnosti, ale tou ministerstvo vnútra nie je, teda aspoň dúfam. Určite táto udalosť neostane bez povšimnutia členov parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Je pravdou, že policajt – psovod oznámil pracovníkom riadiacej veže fakt, že v batožine cestujúceho sa nachádza zabudnutá originálna vzorka výbušniny. Je pravdou, že pracovník veže tento fakt pozmenil a oznámil pilotovi, že sa jedná o atrapu k cvičeniu psov. To, čo Erik Tomáš, hovorca ministerstva zamlčal je fakt, že na vežu nemal telefonovať policajt – psovod, ale jeho nadriadený, alebo operačné stredisko, ktoré mali tento telefonát vykonať a s okamžitou platnosťou nariadiť pozastavenie odletu lietadla. Toto potvrdil aj bývalý šéf úradu T. Mako na svojej tlačovej konferencii. Znamená to, že zlyhaním policajného systému mohlo prísť, a nakoniec aj prišlo, k zlyhaniu výmeny informácií medzi vežou a pilotom. Ponechanie rozhodnutia o odlete lietadla s výbušninou na palube na pracovníkoch veže či pilotovi bolo umožnené len zlyhaním policajného systému. Hovorca ministerstva E. Tomáš uviedol v TV JOJ len polovicu pravdy z tvrdenia bývalého riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície p. Borguľu, že rovnaký typ cvičenia so psami sa vykonával i za jeho šéfovania. Borguľa už 7. a 8. januára 2010 v článkoch uverejnených v denníku SME uviedol, že „za predchádzajúceho vedenia polície testovali psov len pomocou policajných vakov alebo s vopred dohodnutými ľuďmi.“ Túto časť tvrdenia Borguľu musela dodať redaktorka televíznej reportáže. K tomu netreba už nič dodávať. Minister vnútra SR JUDr. R. Kaliňák sa rozhodol pre určitý typ komunikačnej stratégie. Je na nás občanoch, aby sme ju zhodnotili a vydali mu vysvedčenie. Ja ju hodnotím známkou nedostatočná.