reklama

Reťaz nezákonností

Túto analýzu som napísal z dvoch dôvodov. Po prvé, je treba dôrazne poukázať na verejne prezentované klamstvá o zákonnosti zinscenovanej policajnej akcie v súvislosti s pripravovanou lúpežou zmenárne v Leviciach, aby najmä samotní policajti už neopakovali tieto závažné procesné, ale aj takticko - psychologické pochybenia a nedostatky. Po druhé, aby smrť dvoch občanov ako následok týchto chýb našla svoj význam v našom poučení. A dovolím si dodať, že i pre pozostalých, napriek ich bolesti a smútku, je pre budúcnosť lepšia pravda ako milosrdná lož, či falošný súcit.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (89)

Podľa policajného prezidenta J. Packu bola policajná provokácia v poriadku, lebo polícia „postupovala v súlade so zákonom", podľa ministra vnútra R. Kaliňáka „kvázi odborníci" tu strašia verejnosť svojimi konštrukciami a treba „vzdať predovšetkým hlbokú úctu jeho odvahe" (zavraždenému policajtovi Róbertovi Vidovi, pozn. aut.). A podľa exministra vnútra V. Palka síce došlo k „najtragickejšej udalosti v histórii slovenskej polície", ale „v dobrej viere sa policajti snažili o maximálny výsledok". Skrátka polícia urobila všetko čo mohla a mala a policajt s občanom "zabránili" spáchaniu zločinu s nasadením vlastného života. Musel som si položiť otázku: je skutočne na Slovensku také jednoduché občanov oklamať, aj keď pre zjavnú nezákonnosť a neschopnosť štátneho orgánu prišli dvaja občania o život? Zdá sa mi, že keď sa štátnym orgánom nepodarilo oklamať zločincov, tak sa pokúšajú aspoň oklamať nás - občanov. Tlačová beseda: akcia bola bez chyby Korunu nechutnej policajnej inscenácii s dvoma zavraždenými nasadila 8.8.2008 tlačová beseda policajného prezidenta J. Packu s krajským riaditeľom v Nitre J. Štarkom. Policajný prezident uviedol, že plán akcie bol "dobre pripravený... závery kontroly nepotvrdili, že akcia bola chybná... počas akcie prišlo k niektorým taktickým pochybeniam... možno málo rozoberali spôsoby komunikácie medzi sebou, rôzne druhy nasadenia komunikačných zariadení... nedocenili výšku rizika a mohli zastaviť akciu... možno im vo sne nenapadlo, že ich zastrelia ako psov...", on by konal rovnako ako policajt Vida v záujme dostať hlavu celej akcie, Packa nevidí problém ani v tom, že akcia prebehla bez súhlasu prokurátora, tvrdí, že je to v súlade so zákonom, Trestný poriadok policajti obišli „pre krátkosť času". Krajský riaditeľ Štark rozhodol o nasadení kukláčov, detaily akcie nepoznal ani on, o svojom odstúpení vyhlásil, že tak robí len z morálneho hľadiska a nie preto, že došlo k chybe. Blablabla. Kto očakával nejakú pokoru a priznanie podstatných chýb políciou, ktoré prípadne vytvorili podmienky pre zavraždenie dvoch ľudí, ten sa nedočkal. Ako už mnohokrát predtým všetko bolo vlastne v poriadku, len sa vyskytli nejaké - v podstate nepodstatné - chybičky. Iné sa od policajných funkcionárov ani čakať nedalo. Zaujímavé bolo sledovať, že obaja policajní funkcionári, tak prezident zboru, ako aj krajský riaditeľ, sa k podstatnej otázke - súladu policajnej činnosti so zákonom - venovali len veľmi stroho, no druhoradému problému - takticko-psychologickým aspektom - venovali podstatnú časť svojich úvah a zdôvodnení. Túto analýzu som zameral na zhodnotenie právneho rámca policajnej akcie v Leviciach a na súlad postupu príslušníkov polície so zákonmi. Nezákonné a účelové obchádzanie Trestného poriadku pre "krátkosť času" Policajný prezident i exminister vnútra V. Palko presviedčajú verejnosť, že polícia má právo vybrať si medzi zákonom o policajnom zbore č. 171/1993 Z.z. a Trestným poriadkom č. 301/2005 Z.z., ako bude pri vyšetrovaní podaného trestného oznámenia prípravy lúpeže zmenárne v Leviciach procesne postupovať a zároveň rozhodovať o použití „agenta". Podľa policajného prezidenta ide len o to, či polícia má alebo nemá "dostatok času". Každému trošku podkutému právnikovi je jasné, že alternatívne postupy v takej závažnej oblasti, akou je objasňovanie zločinov - sú neprípustné. Zaviedla by sa tým do právneho systému anarchia a svojvôľa štátnych orgánov, čo sú atribúty nezlučiteľné s fungovaním systému. Je nemysliteľné, aby v jednotnom právnom systéme štátu mohli byť využívané dva rozdielne postupy štátnych orgánov k použitiu „agenta". Raz podľa zákona o policajnom zbore by o postupe a metódach rozhodovali len policajní funkcionári, bez formálno-právneho začatia trestného konania a bez akýchkoľvek právnych obmedzení a podmienok, bez kontroly nezávislých orgánov prokuratúry a súdnictva. Pri druhom spôsobe - v zmysle Trestného poriadku - vyšetrovanie musí vykonávať len vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní, ktorý musí formálno-právne vydať uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci prípravy lúpeže, navrhnúť a zdôvodniť orgánom prokuratúry použitie inštitútu „agenta", a pokiaľ bude prokuratúrou návrh akceptovaný a súd vydá príslušné rozhodnutie, až potom ho bude môcť využiť spôsobom, určeným zákonom. Už samotné porovnanie povinností, vyplývajúcich polícii z týchto dvoch zákonov, zjavne naznačuje, že policajti by radšej využívali prvý model, aby si uľahčili prácu využívaním (či skôr zneužívaním) zákona o policajnom zbore. Aj keby hneď nešlo o ochranu života a zdravia občanov, ich majetku, práv a ich slobôd, štátne orgány nemajú oprávnenie vykladať a aplikovať zákony svojským účelovým spôsobom. Je to zjavné obchádzanie zákona a útek od zodpovednosti. Pred vstupom do EÚ sme mali veľmi neefektívny model objasňovania trestnej činnosti: najprv operatívne rozpracovanie (získavanie poznatkov o trestnej činnosti) a až potom vyšetrovanie podľa Trestného poriadku, ktoré muselo znovu vykonať všetky dovtedy uskutočnené úkony na zadováženie dôkazov, boli predmetom oprávnenej kritiky orgánmi Európskej únie. Práve preto došlo k reorganizácii polície k 1.1.2004, ktorá zlúčila dovtedy oddelené služby kriminálnej polície (operatíva) a justičnej polície (vyšetrovanie), čím sa malo zabezpečiť okamžité trestnoprávne riešenie každého podozrenia z trestného činu za maximálneho využitia aj špeciálnych síl, prostriedkov a metód práce kriminálnej služby. Je treba si uvedomiť, že jediným zákonom, ktorý rieši postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri odhaľovaní, vyšetrovaní, súdnom pojednávaní, ukladaní trestov a výkon trestu, je Trestný poriadok. Keďže vo vzťahu k iným zákonom (napr. aj k zákonu o policajnom zbore) má Trestný poriadok povahu „lex specialis", v aplikačnej praxi má vždy prednosť. Zákon o policajnom zbore nerieši procesné postupy pri odhaľovaní, zisťovaní či usvedčovaní páchateľov zločinov, je len všeobecným zákonom, ktorý upravuje najmä základné úlohy polície, systém jej riadenia a organizácie, práva, povinnosti a oprávnenia policajtov, určuje súhrn prostriedkov a stanovuje podmienky, za ktorých ich môže polícia pri svojej bežnej policajnej práci použiť. 24 hodín stačí na postup podľa Trestného poriadku Bol som roky na exponovanom policajnom mieste, kde sa vyšetrovali najzávažnejšie zločiny a často sa používal inštitút agenta, takže som dobre oboznámený s jeho právnou úpravou i praktickým využitím. I na tomto úrade sa vyskytli prípady s potrebou urýchleného riešenia použitia "agenta", a to aj do 24 hodín od podaného trestného oznámenia. Primeraným nasadením príslušníkov podľa rozsahu úkonov bol v zmysle Trestného poriadku vypočutý oznamovateľ podania, prípadní svedkovia, bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, bola predložená žiadosť prokurátorovi k podaniu návrhu na Špeciálny súd, aby vydal rozhodnutie k použitiu agenta, podobne bol požiadaný súd o súhlas s použitím prostriedkov sledovania osôb, odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky. Keďže vyšetrovateľ, prokurátor i sudca majú určenú nepretržitú 24 hodinovú služobnú pohotovosť, pri dobrej koordinácii sa tento čas dal zvládnuť. Trestný poriadok počíta i s možnosťou, že pre krátkosť času je treba urýchliť rozhodovanie o agentovi a preto v § 117 odsek 5 umožňuje sudcovi na návrh prokurátora vydať príkaz na jeho použitie i pred začatím trestného stíhania. Dokonca, ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad (a dajme tomu, že práve tento prípad takým bol) podľa odseku 6 „môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do obydlia iného, príkaz ... vydať pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.“ Tvrdenie J. Packu o "nedostatku času" ako príčine nedodržania postupu polície podľa Trestného poriadku preto neobstojí ani z hľadiska právnej teórie i praktických skúseností: je zavádzajúce a prinajmenšom hovorí o nedostatku jeho vlastných skúseností s Trestným poriadkom. Inou príčinou môže byť len snaha zakryť nezákonnosti, ktorých sa policajti pri príprave policajnej inscenácie dopustili. Orgány činné v trestnom konaní musia konať v zmysle Trestného poriadku Pokiaľ dňa 3.8.2008 občan podal na polícii oznámenie o podozrení z prípravy zločinu lúpeže, policajt či vyšetrovateľ boli povinní toto oznámenie spracovať do podoby zápisnice o podaní trestného oznámenia. Takýto výsluch má povahu vyšetrovacieho úkonu v zmysle § 62 odsek 1 Trestného poriadku a je súčasťou vyšetrovacieho spisu, a teda i prípustným dôkazom pre ďalšie trestné konanie. Akýkoľvek iný postup polície by bol nezákonný. Keďže v danom prípade bola nahlásená príprava zločinu lúpeže, pri ktorom páchateľom hrozil trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov, prijatie oznámenia mal vykonať vyšetrovateľ alebo iný policajt, ktorý bol povinný okamžite mu toto oznámenie odstúpiť. Ďalší postup vyšetrovateľa je presne určený Trestným poriadkom. Pokiaľ neexistovali dôvody, ktoré by bránili začať trestné stíhanie (§ 197 ods.1,2 Tr. por.) - a tie zjavne neexistovali - vzhľadom na závažnosť a aktuálnosť podaných informácií o pripravovanom zločine bol vyšetrovateľ povinný okamžite vydať uznesenie o začatí trestného stíhania a doručiť ho prokurátorovi (§ 199 ods.1 Tr. por.). Podľa zverejnených informácií občan v nedeľu 3.8.2008 v ranných hodinách oznámil objednávku na lúpež zmenárne, ktorá sa mala uskutočniť na druhý deň t.j. v pondelok. Z toho dôvodu bolo prijatie trestného oznámenia podnetom k maximálnej činnosti polície a vykonaniu všetkých neodkladných a neopakovateľných úkonov. Na tieto úkony mal vyšetrovateľ určený do výjazdovej služby prakticky celých 24 hodín. Len hypoteticky, aj keby vyšetrovateľ okamžite nezačal trestné stíhanie, tak nemal zákonné oprávnenie výsledky trestného oznámenia „odstúpiť" k prevereniu inému útvaru napr. pracovníkom kriminálnej služby. Maximálne mohol týchto pracovníkov požiadať o získanie operatívnych informácií k podozrivým osobám skrytou formou, o predbežné preverenie ich kontaktov s oznamovateľom a prípadne zistiť možnosti využitia operatívno-pátracích a informačno-technických prostriedkov, vrátane agenta. Keďže príslušný poverený vyšetrovateľ je plne zodpovedný za zákonnosť prípravného konania, bol súčasne i oprávnený vo veci rozhodovať, aké právne inštrumenty a kedy sa v procese vyšetrovania využijú, a to vždy a len podľa ustanovení Trestného poriadku. Preto príprava policajnej akcie príslušníkmi kriminálnej služby, dokonca za využitia „agenta" a spolupracujúceho občana, bola od začiatku mimo rámec trestného konania. Použitie (zneužitie) zákona o policajnom zbore je preto iba úbohým a nezodpovedným „kovbojským" postupom štátneho orgánu, mimo právny rámec, v ktorom jedine sa môže riešiť trestná činnosť. Bez trestného konania nie je možné zabezpečiť dôkazy o trestnom čine a páchateľoch - dôkazy získané inými spôsobmi sú nezákonné a preto neplatné Evidentný dôkaz nezmyselnosti akcie, ktorou polícia inscenovala spáchanie lúpeže v zmenárni v Leviciach za použitia tzv. agenta a spolupracujúceho občana, musel priznať i exminister vnútra V. Palko: „Ak cieľom bolo zhromaždiť najviac dôkazov proti páchateľom, tak potom (...) sa malo postupovať podľa Trestného poriadku s povolením prokurátora". Tento holý fakt potvrdila i nitrianska prokuratúra, že „nasadený policajt a civilista nepôsobili pri fingovanej krádeži v úlohe riadnych agentov, ktorých zistenia možno použiť ako dôkazy aj pred súdom". Na usvedčenie nezákonnosti tohto postupu polície stačí jednoduchá logická otázka: aký cieľ mala policajná akcia, ak nie ten, že polícia chcela zabezpečiť dôkazy pre účely trestného konania proti páchateľom prípravy lúpeže? Na jednoduchú otázku jednoduchá odpoveď: žiadny iný cieľ sa nesledoval a ani sledovať nemohol. Tento záver jednoznačne dokazuje účelovosť tvrdenia policajného prezidenta J. Packu, že „všetko bolo v súlade so zákonom", alebo exministra vnútra V. Palka, že „polícia neporušila zákon, ak akciu zorganizovala bez vedomia prokurátora". Samoúčelnosť policajnej akcie bez jej podstaty - zabezpečiť dôkazy o zločine a zločincoch - vylučuje i normálny sedliacky rozum: štátny orgán - polícia – sa nemôžu hrať za peniaze občanov na „kovbojov“ a súčasne hrou obmedzovať práva a slobody iných občanov, i keby boli „podozrivými“ zo zločinu. Chápem tvrdenie J. Packu, že fingovaná lúpež bola vykonaná v súlade so zákonom, aj keď nedáva odpoveď na zmysel celej akcie. Pritom však zabúda na jedno: súlad postupu polície so zákonom musí potvrdiť aj výsledok, alebo aspoň predpokladaný zámer. Ak chýba policajnej akcii účel, ako je uvedený v § 1 Trestného poriadku, potom je protizákonný aj celý predchádzajúci postup. Okrem zjavných taktických pochybení pri príprave a realizácii policajnej inscenácie, ktoré však majú len druhoradý význam, je čoraz viac zjavná jej právna nepodloženosť. Polícia nafingovala spáchanie lúpeže v zmenárni dvomi „agentmi", pripravila pri benzínovom čerpadle špeciálnu policajnú jednotku k zadržaniu páchateľov po predpokladanom prevzatí časti „lupu". Ak však celá policajná akcia neprebehla v zmysle Trestného poriadku, nebolo prokurátorom či súdne rozhodnuté o použití agentov a dôkazy z nej nebolo možné použiť pre dokazovanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov v trestnom konaní, potom bol nezmyselný i cieľ celého snaženia - komplikované zadržanie páchateľov. Rovnaký výsledok, ale bez ohrozenia zdravia a životov osôb - zadržanie páchateľov - by polícia dosiahla bežnými operatívnymi úkonmi, prípadne použitím ich sledovania či odpočúvania telefónov a ich lokalizácie s následným využitím momentu prekvapenia. Neznalosť právnych predpisov policajtmi veliacimi akcii sa javí ako kľúčový moment, ktorým akceleroval celý rad následne vyvolaných nedostatkov a pochybení, a ktorých počet a závažnosť zvyšovali riziko ohrozenia životov v akcii použitých osôb. Ich zavraždenie bolo len logickým vyústením neodborne podloženej a vykonanej policajnej akcie. Predsa platí zásada, že základom policajnej akcie je zákon a až jeho nadstavbou je intelektuálna úroveň scenára, ktorý musí byť o jeden stupeň nad schopnosťami páchateľov. Bez objektívnej analýzy a vyšetrovania nedostatkov policajnej akcie môže byť jej verejné schvaľovanie impulzom pre podobné porušenia zákona políciou i v budúcnosti Signál, vyslaný z tlačovej besedy policajným prezidentom J. Packom ostatným policajtom, že napriek výrazným taktických pochybeniam vo vykonanej policajnej akcii „on by konal rovnako ako zavraždený policajt", je nezodpovedný. Uprednostňuje nezdravé riziko a unáhlenosť s obetovaním i vlastného života policajta pred rozumom, uvážlivosťou, schopnosťou odborne a intelektuálne byť „nad" páchateľom. Je to uprednostňovanie metódy „hŕŕ na nich" pred tézou, že uvážlivý krok dozadu neznamená ústup, ale prípravu na rozbeh k silnejšiemu a lepšie pripravenému útoku. Ak pripustíme verziu J. Packu, že boli iba nedostatky pri realizácii policajnej akcie, potom vyjadrenie J. Štarka, že neodstupuje z odborných, ale „morálnych" dôvodov, iba dokazuje úroveň osobnostných a odborných kvalít riadiaceho policajného manažmentu v Nitre. Nezákonnosť na začiatku vytvára reťaz ďalších Pozrime sa teraz z pohľadu dikcie zákonov na použitie tzv. agenta - policajta a tzv. občana konajúceho v prospech PZ, a tiež na inscenovanie dokonania zločinu lúpeže. V zákone o Policajnom zbore, na ktorý sa odvoláva policajný prezident, je v siedmich ustanoveniach uvedený pojem „agent". Iba v jednom z nich sa uvádza, kto môže byť použitý ako agent a za akých podmienok. Je ním ustanovenie § 39a „Kriminálne spravodajstvo, legalizant a agent". Kriminálne spravodajstvo je charakterizované ako utajená činnosť k získavaniu, sústreďovaniu a vyhodnocovaniu informácií o trestných činoch a ich páchateľoch, ako aj k vytváraniu podmienok na použitie agenta. Na úseku kriminálneho spravodajstva možno použiť k plneniu jej úloh len policajta - legalizanta, konajúceho pod trvalou či dočasnou legendou. Až v treťom odseku tohto ustanovenia sa uvádza, že (až) policajt - legalizant „môže byť pri plnení úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, použitý ako agent." Z tohto ustanovenia vyplýva, že agent musí spĺňať niekoľko zákonných podmienok: 1. musí ísť o policajta,2. tento policajt musí byť policajtom - legalizantom, pracujúcim na úseku kriminálneho spravodajstva, a3. jeho použitie musí splniť podmienky ustanovené v osobitnom predpise. Aplikovaním týchto podmienok na konkrétnu osobu, t.j. Róberta Vidu, príslušníka Úradu justičnej a kriminálnej služby Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, je možné konštatovať, že prvú zákonnú podmienku splnil, keďže sa jednalo o príslušníka Policajného zboru. Druhú zákonnú podmienku Róbert Vida nesplnil, keďže nebol pracovníkom na úseku kriminálneho spravodajstva. Úlohy kriminálneho spravodajstva plní samostatná organizačná jednotka - útvar, zriadený na Prezídiu Policajného zboru, ktorého pracovníci ako policajti - legalizanti sú infiltrovaní do rôznych predpokladaných oblastí a štruktúr organizovaného zločinu. Tento úrad vyvrátil možnosť, že by s ním niekto o nasadení agenta v danom prípade rokoval. Keďže tento policajt nesplnil predchádzajúcu zákonnú podmienku, nemohol byť v zmysle zákona o Policajnom zbore použitý ako agent. Pripusťme však, že by ju spĺňal a analyzujme ďalej, aký by polícia musela dodržať postup pri splnení tretej zákonnej podmienky - použitie agenta musí spĺňať podmienky ustanovené v osobitnom predpise. Osobitným predpisom je práve Trestný poriadok a príslušnými sú najmä jeho ustanovenia § 10 odsek 19 a § 117 odseky 1 až 14. Už v predchádzajúcom článku „Dve vraždy podľa policajného scenára" som uviedol, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka použitia agenta, keďže nebol spáchaný trestný čin (len príprava) a podaním trestného oznámenia páchateľ upustil od spáchania zločinu, takže v čase prípravy policajnej akcie reálne neexistovala zákonom predpokladaná hrozba, že by takýto trestný čin mal byť spáchaný. Ak by teda policajti chceli podľa zákona o Policajnom zbore použiť agenta, museli v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (najmä § 117) navrhnúť prokurátorovi jeho použitie. S veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by prokurátor takúto žiadosť zamietol, čo aj nitrianska prokuratúra verejne uviedla, keď neboli splnené zákonné podmienky, ktoré som už uviedol. Takto by sa v praxi prejavila dozorná (kontrolná) funkcia prokuratúry voči policajným orgánom - prokurátor by musel zamietnuť ich návrh. Počas mojej praxe od vzniku inštitútu „agenta" sme ho nikdy nepoužili v zmysle zákona o policajnom zbore. Rovnako som o takomto postupe nepočul, ani z iných policajných útvarov. Nikdy nás to ani nenapadlo, pretože a priori je to právny nezmysel a postupovať podľa neho by bolo vedomou nezákonnosťou – obchádzaním zákona. Ak teda niekto tvrdí, že podľa zákona o Policajnom zbore je možné použiť inštitút agenta, musí zodpovedať tieto otázky: ktoré ustanovenie tohto zákona určuje právomoc policajtovi rozhodnúť o použití agenta, aké funkčné postavenie musí mať policajt, ktorý bude rozhodovať o použití agenta, podľa akého ustanovenia tohto zákona spracuje rozhodnutie o použití agenta, v akej forme, kto toto môže schváliť či zrušiť, komu sa toto rozhodnutie musí zaslať a kto má právo sťažnosti? Odpoveď je úplne jasná: žiadne takéto ustanovenia v zákone o Policajnom zbore neexistujú a keďže podľa ústavy štátne orgány môžu konať len spôsobom a v rozsahu určenom zákonom, použitie agenta v zmysle daného zákona je neprípustné. Použitie občana - oznamovateľa v policajnej „inscenácii" bolo v rozpore so zákonom J. Packa i príslušníci zodpovední za policajnú akciu nevyriešili v súlade so zákonom ďalší právny hlavolam: právne postavenie občana - oznamovateľa v policajnej akcii. Policajt Róbert Vida spoločne s Ivanom R. mali zinscenovať spáchanie lúpeže v zmenárni a následne odovzdať časť „lupu" ostatným páchateľom prípravy lúpeže, po ktorom mali byť špeciálnou policajnou jednotkou zadržaní. Policajt i oznamovateľ mali v policajnej akcii rovnaké postavenie a úlohu. Polícia tvrdí, že policajta v zmysle zákona o policajnom zbore použili ako agenta. Oznamovateľa použili podľa vyjadrenia ministra R. Kaliňáka ako „spolupracujúcu osobu". Ak teda mali obidve osoby v policajnej akcii rovnaké postavenie i úlohy, prečo nemali rovnaké právne postavenie a právnu ochranu? Odpoveď je jednoduchá: podľa zákona o Policajnom zbore môže byť agentom len policajt - legalizant, nie občan. S právnym postavením občana ako „agenta" uvažuje len Trestný poriadok v ust. § 10 ods. 19 Trestného poriadku, druhá veta: „Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky." Toto ustanovenie nebolo možné použiť, keďže sa v danom prípade nejednalo o odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa korupcie. Preto policajti zodpovední za policajnú „inscenáciu" použili občana síce de facto ako „agenta", avšak de iure s právnym postavením „osoby konajúcej v prospech Policajného zboru" podľa § 41 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Toto použitie je len účelové a má zakryť chýbajúcu právnu normu. Účelovosť je zrejmá z toho, že takáto osoba konajúca v prospech polície je tzv. informátor, čiže osoba, ktorá dobrovoľne a utajeným spôsobom poskytuje polícii informácie a služby pri odhaľovaní trestnej činnosti. Rozdiel v úlohách tejto osoby a agenta v zmysle Trestného poriadku je ten, že osoba konajúca v prospech polície sa podieľa len na odhaľovaní trestnej činnosti a agent na odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov. Z toho vyplýva, že osoba konajúca v prospech polície poskytuje informácie a služby pri zisťovaní, či bol spáchaný trestný čin. Na rozdiel od tejto osoby agent ešte navyše „zisťuje a usvedčuje páchateľov". Práve tento rozsah úloh dáva agentovi povinnosť aktívne vstupovať v rámci policajnej akcie do styku s podozrivými osobami a dokumentovať ich trestnoprávnu zodpovednosť. Keďže takýto rozsah právomoci „osoba konajúca v prospech Policajného zboru" podľa zákona nemá, použitie oznamovateľa Ivana R. políciou v policajnej inscenácii bolo protizákonné. Ak začiatok postupu štátneho orgánu je v rozpore so zákonom, potom sa ako reťaz objavujú ďalšie a ďalšie faktory, naznačujúce nezákonnosť. Jedným z nich je fakt, že použitie agenta konajúceho pod trvalou či dočasnou legendou a jeho skutočná identita je pred nepovolanými osobami utajená. Preto všetky informácie o jeho použití, vrátane rozhodnutia súdu, sú utajovanou skutočnosťou dôverného charakteru v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Z tohto dôvodu "osoba konajúca v prospech PZ", t.j. Ivan R., majúci vedomosť, že Róbert Vido je použitý vo veci ako agent - policajt a poznal i jeho identitu, bola nepovolanou osobou. Žiadny zákon nepripúšťa, aby takáto osoba o daných informáciách mala vedomosť. Polícia okrem určených prostriedkov operatívno-pátracej činnosti nemá právo fingovať spáchanie trestného činu (prípravu, pokus či dokonanie) Polícia podľa zákona o Policajnom zbore a Trestného poriadku nemá právo predstierať pri usvedčovaní páchateľov a zabezpečovaní dôkazov neexistujúcu realitu, napríklad, že došlo k spáchaniu určitého trestného činu. Vylučujú to explicitne určené prostriedky operatívno-pátracej činnosti (OPČ) v ust. § 39 zákona o PZ alebo § 10 ods. 21 Trestného poriadku. Iba tieto zákonom určené prostriedky OPČ môžu slúžiť k získaniu dôkazu pre trestné konanie. Vyšetrovanie trestných činov sa zameriava na zabezpečenie dôkazov o konaní páchateľov, ktoré títo sami naplánovali, zorganizovali, riadili, vykonali a utajovali. Pravdaže, zabezpečujú sa aj dôkazy o prípadnom rozdelení úloh a vzťahoch medzi páchateľmi (organizovaná a zločinecká skupina) i o spôsobených škodách. Orgány činné v trestnom konaní majú zakázané, až na určené prostriedky operatívno-pátracej činnosti a na výnimku agenta pri usvedčovaní páchateľov korupcie (§117 ods. 2 Tr. por.), aby vlastnou iniciatívou vytvárali vo vedomí páchateľa mylnú predstavu o realite, na ktorú tento prípadne reaguje spáchaním trestného činu, alebo u neho vyvolajú konanie, ktoré by mohli policajné orgány zdokumentovať a použiť ako dôkazy o jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Takýto spôsob zabezpečovania dôkazov proti páchateľom je neprípustný, keďže zákon takýto dôkazný prostriedok nepozná, neurčuje presné podmienky a spôsob jeho dokumentovania, a preto neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní - ale ani súdu - správne pochopiť situáciu, ktorá bola vymyslená políciou, ako aj pohnútky, ktoré viedli páchateľa k určitému konaniu - reakcii. Dokonca i orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu byť uvedené do omylu, keďže akákoľvek zmienka o fingovanej policajnej akcii vo vyšetrovacom spise chýba a je i pred nimi utajovaná. Protizákonná policajná reťaz : 1. po podaní oznámenia o trestnej činnosti nezačali bez meškania trestné stíhanie vo veci prípravy lúpeže,2. účelovo obišli ustanovenia Trestného poriadku a v rámci tzv. operatívneho šetrenia či rozpracovania, nad rámec zákonmi určených prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, pripravili a zrealizovali policajnú akciu, ktorou pred páchateľmi prípravy lúpeže fingovali jej dokonanie,3. v policajnej akcii, v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a bez splnenia zákonných podmienok a postupov, zneužili inštitút "agenta - policajta" a v rozpore so zákonom o Policajnom zbore aj "osobu konajúcu v prospech Policajného zboru",4. v rozpore s účelom Trestného poriadku - bez možnosti zabezpečiť dôkazy pre trestné konanie v súvislosti s objasnením trestného činu, zistením a usvedčením jeho páchateľov - zrealizovali policajnú akciu s cieľom odovzdať páchateľom prípravy lúpeže kufrík s kradnutými vecami, 5. svojou nezodpovednosťou nezabezpečili v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie osôb a vecí) ako aj informačno-technické prostriedky (odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky i zvukový a obrazový prenos a záznam), čím stratili možnosť sledovať aktuálny vývoj situácie a operatívne zabrániť jej vyhroteniu a ohrozeniu života nasadených osôb, 6. počas realizácie policajnej akcie bez primeraných bezpečnostných opatrení, napriek jej nepriaznivému vývoju túto akciu najneskôr na benzínovom čerpadle neukončili zadržaním osádky osobného vozidla pripravenou skupinou príslušníkov PPÚ, a odchodom vozidla úplne stratili kontrolu nad vývojom situácie a priamo vytvorili podmienky pre prezradenie podstaty predstieranej akcie ako aj identity policajta, čo viedlo jedného z páchateľov k zastreleniu tzv. agenta - policajta a tzv. občana konajúceho v prospech PZ. Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že príslušníci polície, najmä tí, ktorí schválili realizáciu pripravenej policajnej akcie a priamo riadili jej priebeh, sú podozriví zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a, ods. 4, písm. a Trestného zákona (vykonávali právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobili ním smrť viacerých osôb). Zistiť okruh všetkých zodpovedných policajtov a ich podiel na porušení zákonov musí byť predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní.

Jozef Šátek

Jozef Šátek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  195x

Celý svoj produktívny vek som venoval policajnej práci a túto som bral ako životné poslanie. Počas 27 rokov vyšetrovateľskej praxe mi prešlo cez ruky tisícky vyšetrovaných prípadov, najmä tých najzložitejších. Dvakrát som za nekompromisné postoje narazil na tvrdý politický odpor. Prvý krát v roku 1995, kedy ako šéf úradu vyšetrujúci "zavlečenie prezidentovho syna" som bol jedným z mnohých, ktorí museli počas lexizmu z polície dobrovoľne "odísť". Druhý krát už po opätovnom návrate, keď ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii som "nevyhovoval" vtedajšiemu ministrovi Palkovi. A opäť to bolo z mojej strany "nepochopením" trestnoprávnej nedotknuteľnosti určitých ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu