reklama

Dve vraždy podľa policajného scenára.

Ak niekto na Slovensku doteraz pochyboval o kvalitách slovenskej polície, tak po „policajnej akcii“ v súvislosti s inscenovanou „lúpežou“ zmenárne v Leviciach a následných dvoch vraždách - už pochybovať nemôže. Polícia je v katastrofálnom stave - zle riadená, organizovaná, personálne vybavená, neznalá zákonov, pričom napísala a zrealizovala policajnú tragédiu o spáchaní lúpeže a svojou neschopnosťou vydala napospas občana - oznamovateľa a agenta – policajta do rúk vraha. Výsledok policajnej akcie je prezentovaný ako „brutálne zavraždenie policajta počas výkonu služby“ a súčasne ako bravúrne rýchly zásah špeciálneho policajného komanda voči vrahovi. Som maximálne dotknutý smrťou policajta i občana - oznamovateľa, no práve ich smrť mi nedovoľuje byť zhovievavým, nekritickým voči tým, ktorí v polícii sú za celú akciu a teda i nepriamo za dvoch zavraždených spoluzodpovední.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (188)

Signálov o závažných nedostatkoch polície bolo až priveľa Možno niektorí budú mať pocit, že som až príliš kritický, ale tých avizovaných nedostatkov, ktoré naznačovali to, čo sa nevyhnutne muselo stať, bolo doteraz až priveľa a to tak všeobecných ako aj konkrétne k nitrianskej polícii. Uvediem len niektoré :- závažné nedostatky počas policajného zásahu pri prenasledovaní a následnom pátraní po vrahoch - policajtoch podnikateľa Kubašiaka z Polomky - polícia si pomýlila cestu k lesnému úkrytu vrahov, čím im poskytla šancu utiecť, pri úteku vrahovia bez problémov použili linkový autobus,- záchodový útek Červenku - zodpovední policajti takmer hodinu zatajovali kolegom jeho zmiznutie, zbytočné a nelogické hermetické uzatvorenie dopravy v Bratislave, nezablokovanie hraničných prechodov do Rakúska ,- prestrelka v Polus City center - polícia zatajovala pred verejnosťou dva dni existenciu ďalších troch páchateľov vraždy a dvojnásobného pokusu vraždy na úteku a neinformovala o nich včas členské štáty Schengenu,- zastrelenie Mariána Račka v apríli 2007 kukláčom z Nitry v Panských Vinohradoch a to bez predchádzajúcej výzvy jediným výstrelom presne do srdca,- niekoľko extrémistických útokov v Nitre koncom roka 2007, pri ktorých polícia nevykonala prvotné úkony a nezačala okamžite trestné stíhanie. Tieto signály však neboli určené len pre prezidenta Policajného zboru J. Packu, či ministra vnútra R. Kaliňáka, ale aj orgány prokuratúry, ktoré mali v rámci svojej právomoci výkonu dozoru nad trestným konaním prijať zodpovedajúce opatrenia. Po oznámenej príprave lúpeže v zmenárni v Leviciach mala polícia v rukách všetky tromfy Podľa vyjadrenia Jána Štarka, krajského riaditeľa polície v Nitre (tlačová beseda odvysielaná na TA3 4.8.2008) v nedeľu 3.8.2008 Ivan R. z Klačian osobne vyšetrovateľovi v Nitre urobil podanie, v ktorom uviedol, že Ladislav B. z Veľkého Ďura, okr. Levice ho požiadal o vykonanie lúpeže v zmenárni v Leviciach. Ivan R. v súlade s ustanovením § 13 odsek 3 Trestného zákona „urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týchto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť.“ Týmto dobrovoľným oznámením u páchateľa – Ivana R. trestnosť prípravy na zločin lúpeže zanikla. Súčasne to znamenalo, že zločin lúpeže zmenárne v Leviciach neprekročí vývojové štádium prípravy na tento zločin a nepríde ani k pokusu či dokonca jeho dokonaniu. Naopak, trestnosť prípravy tohto zločinu – lúpeže – u ostatných páchateľov a to Ladislava B., Martina Š. a prípadne iných, spočívajúca v požiadavke k jeho spáchaniu (objednávka) stále trvala (viď § 13 ods. 2 Trestného zákona „Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.“). Orgány činné v trestnom konaním v tomto štádiu vyšetrovania mali viaceré možnosti ďalšieho postupu, ktoré záviseli od rozsahu a kvality dôkazov. Mohli vykonať výsluchy všetkých, do úvahy prichádzajúcich svedkov, okrem osôb podozrivých, mohli utajeným spôsobom využiť aj informačno-technické prostriedky (odpočúvanie telekomunikačnej siete) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie podozrivých osôb) a rovnako sa mohli rozhodnúť pri dostatku dôkazov vzniesť uvedeným páchateľom obvinenie z prípravy na trestný čin lúpeže podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, Pokiaľ by však všetky predchádzajúce možnosti zlyhali a nebolo by ich možné aplikovať, ostávala ešte ostatná možnosť a to : otvoreným spôsobom – napríklad výsluchom podozrivých osôb v postavení svedkov, dať zreteľne najavo, že polícia o pripravovanom zločine má vedomosť, objekt zločinu je chránený a akýkoľvek pokus a dokonanie tohto zločinu nebude mať úspech. Otvoreným vyšetrovaním zločinu lúpeže (výsluch Ladislava B., Martina Š., prípadne iných osôb), ako aj predpokladanými preventívnymi opatreniam k policajnej ochrane zmenárne v Leviciach by polícia s určitosťou u ostatných páchateľov zmrazila ich pôvodný zámer – spáchať lúpež. Súčasne mohla polícia utajiť pred nepovolanými osobami zdroj svojich informácií (trestné oznámenie od Ivana R.) alebo tejto osobe mohla poskytnúť ochranu.Na použitie agenta nebola splnená zákonná podmienka Polícia však nevyužila ani jednu z týchto alternatív, a ako uviedol J. Štark, na druhý deň po trestnom oznámení (4.8.2008) bola pripravená policajná akcia a citujem : „v rámci nej bol ako spoločník Ivana R. nasadený policajt Robert V. a na zásah príslušníci pohotovostného policajného útvaru KR PZ v Nitre“. Polícia sa teda rozhodla do prípadu zaviesť , t.j. použiť inštitút agenta v zmysle § 117 odsek 1 Trestného poriadku. Použitie „agenta“ je možné len na „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V analyzovanej trestnej veci prípravy lúpeže bola splnená zákonná podmienka, keďže sa jednalo o zločin ako „úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.“ (§ 11 ods. 1 Trestného zákona). Trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona ustanovuje hornú hranicu trestu odňatia slobody až na 8 rokov. Súčasne však so splnením prvej podmienky musia byť splnené súbežne i ďalšie dve. Prvou je, že „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovania páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené...“. I keď po trestnom oznámení ubehla veľmi krátka doba a polícia podľa dostupných informácií, okrem výsluchu oznamovateľa nevykonala žiadne vyšetrovacie úkony k zdokumentovaniu prípravy lúpeže a trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov, vágnosť právnej formulácie o tom, že „iný spôsob“ k usvedčeniu páchateľov bol podstatne sťažený umožňuje polícii s úspechom brániť svoje rozhodnutie. Preto pripustím, že i táto zákonná podmienka použitia agenta bola splnená. Treťou zákonnou podmienkou použitia agenta, podľa druhej vety § 117 odsek 1 Trestného poriadku je, že „získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.“ Už vyššie som uviedol, že v danom prípade došlo len k prvému vývojovému štádiu zločinu lúpeže a to k jeho príprave. Nedošlo teda ani k jeho pokusu či dokonaniu. Z tohto dôvodu je vylúčené, že by bola splnená zákonná podmienka „bol spáchaný trestný čin“, keďže jeho právny výklad znamená, že by muselo prísť k dokonaniu zločinu alebo prinajmenšom aspoň k jeho pokusu. Ostáva teda druhá možnosť, že získané poznatky odôvodňovali podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin.“ Táto zákonom určená podmienka predpokladá, že sa „pripravuje“ spáchanie určitého trestného činu a hrozí, že sa kedykoľvek môže zo štádia prípravy uskutočniť páchateľmi aspoň pokus o jeho spáchanie. V konkrétnom prípade prípravy lúpežného prepadnutia zmenárne v Leviciach, však samotný páchateľ, ktorý bol požiadaný o jeho vykonanie, včas upustil od ďalšieho konania a podal vyšetrovateľovi oznámenie o tomto pripravovanom zločine. Týmto samotný páchateľ upustil od ďalšieho konania a súčasne polícia mala včas informácie o tom, aby zabránila prípadnému spáchaniu zločinu. Z tohto dôvodu podaním trestného oznámenia Ivanom R. reálne podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin“ zaniklo, čím však aj prestala existovať i zákonná podmienka použitia inštitútu agenta. Keď som písal predchádzajúcu analýzu, ani vo sne ma nenapadlo, že by polícia vôbec nežiadala prostredníctvom prokuratúry súd o vydanie súhlasu k použitiu agenta v tejto trestnej veci. Preto som z dnešných informácií uvedených v médiách, že prokuratúra i súd o celej akcii nemali vedomosť, doslova šokovaný. Polícia nemala v predstieranej policajnej akcii zákonné oprávnenie využiť občana - oznamovateľa Ešte závažnejším nedostatkom v postupe polície je rozhodnutie o využití občana - oznamovateľa v následnej predstieranej „policajnej akcii“ o odovzdávaní časti „lupu“ ďalším páchateľom. V prípade, že polícia i v jeho osobe požiadala a dostala od príslušného orgánu (prokurátora či sudcu) súhlas k jeho využitiu ako agenta, platí rovnaký nedostatok ako som naznačil v agentovi – policajtovi. Predpokladám však, že polícia v tomto prípade žiadne zákonné oprávnenie využiť pre ďalšiu „policajnú akciu“ alebo tzv. policajnú hru, či kombináciu občana – oznamovateľa nežiadala a ani nedostala. Keďže polícia môže konať len tak, ako jej zákon dovoľuje, použitie tohto občana v následnej vražednej hre bolo v rozpore so zákonom, inak povedané protizákonné. Na prvý pohľad použitie agenta v tomto prípade (prípravy lúpeže) má veľa spoločných znakov s použitím agenta v prípadoch korupcie, v ktorých páchateľ si vyžiadal úplatok a v rozhodujúcej väčšine prípadov požiadaná osoba o úplatok informovala políciu, súhlasila s pokračovaním v pozícii agenta a pod kontrolou polície úplatok i odovzdala. Táto podobnosť je však len povrchná a v samotnej podstate nepravdivá. Pri vyžiadanom úplatku je trestný čin „dokonaný“ prejavenou žiadosťou o úplatok. Ďalšie konanie „agenta“ smerujúce k odovzdaniu úplatku a jeho samotná realizácia je už len „dokončením“ trestného činu. Vykonané vyšetrovacie úkony a ich výstupy sú dôkazmi zadováženými v súlade so zákonom, čo potvrdila i doterajšia súdna prax. V analyzovanej trestnej veci – prípravy lúpeže zmenárne v Leviciach – nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu a tento ostal v štádiu prípravy. Polícia sa rozhodla prostredníctvom agenta – policajta, ale aj oznamovateľa „pokračovať“ v trestnej činnosti. J. Štark o tomto uviedol, citujem „dnes (4.8.2008 pozn. autora) o 7,00 hodine ráno Ivan R. spoločne s Róbertom V. zmenáreň skutočne vylúpili, následne nasadli do automobilu Škoda 120 k dvom mužom, k vodičovi a organizátorovi Ladislavovi R. a ten ich odviezol na benzínové čerpadlo, kde malo prísť k odovzdaniu lupu objednávateľovi Martinovi Š. z Levíc“. Cieľ policajnej akcie – právny nezmysel Štátne orgány, ktorými sú aj orgány činné v trestnom konaní , ostatní príslušníci polície v súlade s ústavnou zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „ môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Zjednodušene z toho vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní mohol v tomto konkrétnom prípade konať len spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok umožňoval. Predstierať, t.j. inscenovať, simulovať, fingovať, že bol dokonaný trestný čin lúpeže v zmenárni v Leviciach a to prostredníctvom občana a agenta pred páchateľmi pripravovanej lúpeže, žiaden zákon týmto štátnym orgánom neumožňuje. Aktívna manipulácia štátnych orgánov, smerujúca k uvedeniu páchateľov prípravy lúpeže do omylu s cieľom, aby sa podľa ich iniciatívy prejavili, vykazuje všetky znaky porušenia zákona a prekročenia právomoci verejného činiteľa. Aktívna manipulácia vedomia páchateľov štátnymi orgánmi bez zákonného oprávnenia a to predstieraním neexistujúceho stavu majú povahu nezákonnej provokácie. Spätné reakcie páchateľov na tieto aktivity štátnych orgánov, ktoré môžu mať i formu „dôkazov“, sa po právnej stránke úplne anulujú ako ničotný právny akt, keďže aktivity štátnych orgánov neboli podložené zákonom a realita bola pokrivená do takej miery, ktorá neumožňuje objektívne zhodnotiť skutkový stav veci. Z vykonanej analýzy vyplýva, že pripravená a realizovaná policajná akcia predstierať spáchanie lúpeže a využiť danú situáciu u páchateľov jej prípravy k zabezpečeniu dôkazov o ich trestnej zodpovednosti, bol - právnym nezmyslom. Veľmi ťažko sa mi to konštatuje, ale je dôvodné predpokladať, že smrť dvoch osôb bola úplne zbytočná. Podozrenie zo závažných taktických chýb pri príprave a počas riadenia policajnej akcie O taktických chybách prípravy a vykonania policajnej akcie, ako je fakt, že polícia nemala trvalý kontakt s policajným agentom formou priebežného odpočúvania, že detailne neboli vopred analyzované všetky do úvahy prichádzajúce možnosti priebehu stretnutia s páchateľmi, že agent – policajt nerešpektoval (aspoň podľa policajného tvrdenia) príkaz nenastupovať do vozidla páchateľov, že polícia precenila lojalitu Ivana R. a podcenila jeho vzťah k ostatným páchateľom, čo zvýšilo riziko ohrozenia života policajta – agenta na neúnosnú mieru, že polícia nezasiahla a nezadržala páchateľov pri benzínovom čerpadle, že polícia nemala zabezpečené všetky prístupové trasy vedúce k a od benzínového čerpadla, to už sa ani radšej nerozpisujem. Diletantizmus policajných funkcionárov len dokresľuje fakt, že špeciálnu zásahovú policajnú jednotku umiestnili na benzínovom čerpadle v naivnej predstave, že budú schopní ovplyvniť konanie páchateľov tak, aby ich na tomto mieste mohli zadržať. Samotný tento fakt len dokazuje, že polícia svoje rozhodujúce sily a prostriedky k ochrane životov zúčastnených osôb počas policajnej akcie tým dostala mimo „hry“, čím došlo vinou štátnych orgánov k nekontrolovateľnej situácii medzi páchateľmi prípravy zločinu a zneužitým občanom - oznamovateľom a nezákonne použitým agentom - policajtom . Výsledok tejto policajnej „hry“ je tragický – dvaja zavraždení ľudia. Podiel na ich smrti nesie polícia vo vysokej miere. Konkrétni policajní funkcionári, ktorí pripustili, organizovali a riadili túto policajnú frašku konali v rozpore so zákonom a jednoznačne zneužili svoju právomoc.Rešerš Štátne orgány nevykonali v zmysle zákona zodpovedajúce opatrenia k trestnému stíhaniu páchateľov prípravy lúpeže Ladislava B., Martiša Š., a prípadne iných osôb, v rozpore so zákonom predstierali spáchanie lúpeže a pokúsili sa odovzdať páchateľom časť „lupu“ k čomu v rozpore so zákonom použili občana - oznamovateľa Ivana R . a agenta – policajta Róberta V., nevykonali všetky reálne možné bezpečnostné opatrenia k ochrane ich životov, zlyhali pri riadení prebiehajúcej „policajnej akcii“ a v kritickej situácii včas nepoužili pripravené policajné sily a prostriedky k zadržaniu páchateľov prípravy lúpeže, čo s najväčšou pravdepodobnosťou priamo viedlo k prezradeniu políciou sledovaného zámeru a ich zavraždeniu. Minister vnútra i prezident Policajného zboru by mali vyvodiť vlastnú zodpovednosť a odstúpiť Prezident PZ J. Packa sa nemôže tváriť, že on s touto policajnou „inscenáciou“ v priamom prenose nemá nič spoločné. Nemôže sa skrývať za nariadenú „kontrolu“ jej priebehu a stavať sa do pozície, že celá zodpovednosť sa týka všetkých ostatných, len jeho nie. On priamo riadi krajských riaditeľov, on vyberá a navrhuje ministrovi vnútra menovať policajtov do týchto funkcií a rovnako tak má povinnosť ich kontrolovať a navrhovať aj ich odvolanie. Osobne som presvedčený, že J. Packa bol priebežne o celej policajnej akcii krajským riaditeľom J. Štarkom informovaný. Minister vnútra R. Kaliňák vybral a menoval do funkcií všetkých krajských riaditeľov polície. Z titulu svojej funkcie sa nepriamej – morálnej zodpovednosti za závažné nedostatky podriadených v priamej personálnej právomoci nikdy nemôže vyhnúť. Protizákonnosť celej policajnej akcie, nezmyselnosť sledovaného cieľa a najmä dvaja zavraždení, sú jasným signálom najmenej pre týchto vrcholových funkcionárov polície a ministerstva k vyvodeniu vlastného rozhodnutia o odstúpení. Už nie je načo čakať. Táto policajná tragédia bola len pokračovaním už v minulosti políciou zinscenovaných prípadov - Špak a Loyka. Ja len dúfam, že takéto spravodajsko-operatívne „inscenácie“ už konečne skončia a polícia začne so štandardným t.j. zákonným spôsobom vyšetrovania zločinov.

Jozef Šátek

Jozef Šátek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  195x

Celý svoj produktívny vek som venoval policajnej práci a túto som bral ako životné poslanie. Počas 27 rokov vyšetrovateľskej praxe mi prešlo cez ruky tisícky vyšetrovaných prípadov, najmä tých najzložitejších. Dvakrát som za nekompromisné postoje narazil na tvrdý politický odpor. Prvý krát v roku 1995, kedy ako šéf úradu vyšetrujúci "zavlečenie prezidentovho syna" som bol jedným z mnohých, ktorí museli počas lexizmu z polície dobrovoľne "odísť". Druhý krát už po opätovnom návrate, keď ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii som "nevyhovoval" vtedajšiemu ministrovi Palkovi. A opäť to bolo z mojej strany "nepochopením" trestnoprávnej nedotknuteľnosti určitých ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu