Politické policajné manažmenty.

Autor: Jozef Šátek | 3.4.2012 o 9:01 | Karma článku: 13,63 | Prečítané:  3309x

Kauza „Janoušek“ v Česku a „zavraždenej Zuzany Dz.“ na Slovensku vypovedajú o tom, že aj po rozdelení spoločeného štátu sa polícia vyvíja veľmi podobne a všeobecne vykazuje rovnaké chyby. Čo však je rozdielne medzi nimi je fakt, akým spôsobom sa k daným kauzám stavia vedenie polície. Zatiaľ čo v Čechách padol námestník prezidenta a pravdepodobne aj šéf pražských policajtov, v slovenskej polícii sa vedenie tvári, akoby sa ho to ani netýkalo, pravdaže ani ich podriadených. Musím uznať, že v tomto má značný náskok český policajný prezident Petr Lessy a slovenská strana ťahá za kratší koniec. Keďže sú tieto prípady veľmi závažné a týkajú sa fungovania systému práce polície je treba zistiť hlavné príčiny tohto markantného rozdielu.

V Česku prepukla kauza zverejnených odposluchov rozhovorov bývalého pražského primátora a podpredsedu ODS Béma s tzv. lobistom Janouškom, ktorý sa dohovárali na rôznych podozrivých korupčných obchodoch vo vzťahu k majetku pražského magistrátu. V piatok 23.3.2012 Janoušek zozadu narazil do osobného vozidla a po vystúpení vodičky, ktorá sa ho snažila zastaviť túto zrazil, spôsobil jej ťažké zranenia a z miesta činu ušiel. Polícia ho pristihla mimo vozidla pri úteku cez park. Je dôvodné podozrenie, že polícia nepostupovala v súlade so zákonom, nezadržala Janouška ako podozrivého z dvoch úmyselných trestných činov (požitie alkoholu, pri dychovej skúške nameraných 2,2 promile alkoholu v krvi, ublíženie na zdraví), umožnila mu telefonické kontakty na rôzne osoby, čím mohol mariť vyšetrovanie a po štvorhodinovom výsluchu ho prepustila na slobodu. Osobne si myslím, že česká polícia ešte porušila aj ust. § 115 ods. 4 Tr. poriadku (českého) , keďže podozrivého neprinútila k oberu krvi, ktorý tento dobrovolne odmietol. Český policajný prezident Lessy po troch dňoch predstúpil pred verejnosť, priznal individuálne pochybenie policajtov vykonávajúcich nielen úkony predprípravného konania ale aj ich nadriadených, ktorí chyby nenapravili ale ich tolerovali, tieto pochybenia konkrétne pomenoval, začo sa občanom ospravedlnil. Zároveň oznámil, že prijal rezignáciu svojho námestník pre poriadkovú službu V. Husáka na svoju funkciu a zároveň požiadal šéfa pražských policajtov o zváženie zotrvania vo svojej funkcii. Podľa môjho názoru urobil všetko tak ako bolo jedine možné a správne, aby u verejnosti zachránil ostatky dôveryhodnosti českej polície. Ako sa rieši kauza zavraždenia Zuzany Dz. a závažné pochybenia slovenskej polície ? Dňa 12.3.2012 bola svojím bývalým manželom zastrelená v parku v Bratislave Zuzana Dz. dvomi ranami do hlavy z nelegálne držaného samopalu. Pani Zuzana Dz. si so svojimi dvomi deťmi zažila svoje. Jej manžel ju v roku 2007 bodol nožom do brucha a následne na ňu vystrelil z pištole a len „zázrakom“ ju netrafil, začo bol obvinený a sudkyňa ho prepustila na slobodu. Len v tomto roku bola Zuzana Dz. trikrát na polícii na Trávke, kde žiadala políciu aby zakročili voči bývalému manželovi a chránili ju ako aj život jej detí. Tretíkrát bola na polícii tri týždne pred vraždou a chcela podať na bývalého manžela trestné oznámenie, polícia ju však mala „vysmiať“ a trestné oznámenie odmietla prijať. So svojím neriešeným problémom a svojimi obavami o svoj i život svojich dvoch detí osobne dvakrát navštívila policajného prezidenta J. Spišiaka. Výsledkom po jednej návšteve bolo predvedenie bývalého manžela na políciu a jeho prepustenie. Slovenský policajný prezident J. Spišiak k danej veci je ticho. Žiadna bombastická tlačová konferencia, aj keď je zmarený život ako následok neporovnateľne závažnejší ako podozrenie z falšovania zoznamov občanov pre registráciu politickej strany. Ticho je aj minister vnútra D. Lipšic, ktorý sa tak rád predvádzal svojou znalosťou vyšetrovaných prípadou, ktoré mu prinášali volebné bonusy. Aj toto ticho po voľbách jednoznačne potvrdzuje, že policajný manažment pracuje v tzv. volebných cykloch a v súčasnej dobe sa všetka jeho aktivita zameriava na udržanie si svojich „flekov“ a nie na riešenie problémov občanov. Polícia pravdepodobne nemala čas postrehnúť nieto ešte naštudovať novelu Trestného zákona s účinnosťou od 1.9.2011, kde bola aj na návrh ministerstva vnútra SR prijatá skutková podstata nového trestného činu podľa § 360a - nebezpečné prenasledovanie , ktoré je presne „šité“ na také konanie páchateľa, ktoré dlhodobo a opakovane praktizoval bývalý manžel Zuzany Dz. Podľa tohto ustanovenia je trestné konanie páchateľa, ktorý iného „dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhrošiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe (písm. a), vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje (písm. b). Pri druhom odseku je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov až do troch rokov. Polícia bola povinná každé jedno oznámenie Zuzany Dz. (bez rozdielu či ho formulovala ako ústne oznámenie o svojich obavách alebo ho podávala ako trestné oznámenie) prijať v zmysle § 196 ods. 1 Trestného poriadku a o tomto bez meškania rozhodnúť. Vzhľadom na osobu podozrivého, jeho predchádzajúce konanie (útok na poškodenú nožom a spôsobenie zranenia, použitie strelnej zbrane), ale aj faktu, že bol prepustený z väzby na peňažnú kauciu pod podmienkou zákazu priblíženia sa k osobe poškodenej, mala polícia každý jeden fyzický kontakt podozrivej osoby s poškodenou považovať za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nebezpečného prenasledovania a danú osobu okamžite vypočuť a po konzultácii s prokurátorom tohto zadržať a navrhnúť na vzatie do väzby. Predpokladám, že najmä pri opakovanom (druhom a ďalšom čiastkovom útoku) by takéto dôvody boli postačujúce aj pre súd. Zároveň nič nebránilo polícii, aby v rámci prevencie prijala vlastné opatrenia na zvýšenú prítomnosť policajných hliadok v mieste bydliska poškodenej Zuzany Dz., zabezpečenie aktívnej vzájomnej komunikácie s cieľom zachytiť prípadné ďalšie pokusy podozrivého kontaktovať sa na poškodenú a týmto predísť jeho vyhrážkam a súčasne posilniť pocit istoty a bezpečia u poškodenej a jej detí. Nešťastný prípad zavraždenej Zuzany Dz. nie je v ostatných rokoch jediný, pri ktorom sa polícia nevyznamenala. Poznáme skoro rovnaký prípad zavraždenej manželky, v ktorom aj pod tlakom verejnosti boli za svoju liknavosť až nečinnosť trestne postihnutí aj policajti. Samotný J. Spišiak si veľmi dobre pamätá prípad z roku 2005 kedy mu bola zo SIS písomne signalizovaná príprava zavraždenia K. Patassyho. Že vraj po „odmietnutí“ ponúkanej ochrany políciou poškodený bol o pár hodín od signalizácie pred vchodom činžiaka zastrelený, ešte aj doteraz neznámym páchateľom. Tak ako to naznačil aj český policajný prezident Lessy, ale aj náš prípad poškodenej Zuzany Dz. vykazuje všetky znaky systémovej chyby – dlhodobé, opakované porušovanie Trestného poriadku neprijatím trestných oznámení, chýbajúce zadržanie takejto osoby a jej navrhovanie na vzatie do väzby, chýbajúca priebežná ale aj následná kontrola výkonu služby nadriadenými, ktorí majú povinnosť priebežne naprávať určité pochybenia a zabezpečovať zákonnosť služobných zákrokov a služobnej činnosti podriadenými policajtami. Zároveň je evidentné, že u policajtov prvého zásahu chýbajú naučené opakujúce sa úkony a správne ovládanie postupov v zmysle trestnoprávnych noriem a interných predpisov. Časté chyby pri prijímaní trestných oznámení v súvislosti s ochranou života a zdravia občanov signalizuje nedostatky v metodickej a kontrolnej činnosti nadriadených policajných útvarov. Základom riešenia akýchkoľvek problém, nedostatkov a chýb je schopnosť riadiaceho manažmentu si tieto vôbec priznať, akokoľvek by boli nepríjemné či bolestivé. Na Slovensku sa tak v rámci polície nedeje, veci sa mlčky obchádzajú, alebo pod tlakom verejnosti a médií sa alibisticky urobí slabý úkrok, ktorý však nejde do podstaty veci a nemá žiadny praktický význam pre jeho riešenie a odstránenie. Takéto obchádzanie problémov a chýb je živnou pôdou pre ich ďalšie metastázovanie, čo má priamy negatívny dopad na plnenie základných úloh polície, v danom prípade na úroveň ochrany života a zdravia občanov. Podľa môjho názoru systémová chyba vždy smrdí od hlavy, v konkrétnom prípade od najvyššieho policajného vedenia t.j. prezidenta PZ a jeho viceprezidentov. Oni určujú úroveň tolerancie chýb a problémov, oni určujú objektívnosť a rýchlosť zistenia príčin a zároveň aj spôsob a rozsah ich odstránenia. Už na základe analýzy procesu výberu, menovania, právomocí policajného prezidenta a jeho vzťahu a závislosti od ministra vnútra je jasný rozdiel medzi statusom a úrovňou autonómnosti českého a slovenského prezidenta PZ. Podľa týchto záverov možno zaradiť pozíciu českého policajného prezidenta medzi tzv. silné a naopak slovenského medzi tzv. slabé. Český policajný prezident Petr Lessy podstúpil ministrom vyhlásené výberové konanie za účasti iných vysokopostavených policajných funkcionárov, v ktorom výberovej komisii predložil koncepciu riešenia základných problémov polície ako aj spôsob a časovú os ich riešenia. Minister vnútra ČR Radek John ho navrhol vláde ČR, ktorá ho svojím uznesením do funkcie schválila. Petr Lessy na všetky funkcie svojich zástupcov (námestníkov prezidenta) vyhlásil výberové konania. Po minuloročnej výmene ministrov vnútra Ján Kubice začal vykonávať svoju funkciu bez toho, aby došlo k okamžitej výmene policajného prezidenta Lessyho, i keď je treba priznať, že došlo medzi nimi k určitého napätiu. Väčšie sebavedomie vyplývajúce z pocitu víťazstva v konfrontácii koncepcií a myšlienok vo férovej súťaži účastníkov výberového konanie a nižšia závislosť na politickom predstaviteľovi ministerstva umožňuje väčšiu slobodu vo vzťahu k podriadeným ale aj voči verejnosti, v prvom rade možnosť priznať si vlastné chyby a tieto okamžite naprávať. Slovenský policajný prezident Jaroslav Spišiak bol oslovený ministrom vnútra SR D. Lipšicom, ktorý ho sám bez akýchľkovek konzultácií či transparentného výberového konania ustanovil do funkcie. Verejnosť sa ani pred nástupom do funkcie ani tesne po ňom nedozvedela od J. Spišiaka jeho štvorročnú bezpečnostnú koncepciu so základnými cieľmi. Policajný prezident navrhol ministrovi odvolať ostatných funkcionárov Prezídia PZ či krajských riaditeľstiev i „bez uvedenia dôvodov“ a na uvoľnené miesta bez možnosti iných funnkcionárov uchádzať sa o uvedené funkcie v transparentných výberových konaniach, len po osobnom výbere navrhol ministrovi alebo sám v svojej personálnej kompetencii ustanovil väčšinu policajtov „po známosti“ či z radov „kamarátov“. Politické nominácie vedú k vytváraniu zvláštneho policajného manažmentu, existenčne závislého na svojom nadriadenom, ktorý na vrchole končí prezidentom PZ a ministrom vnútra. Pre udržanie si svojho „korýtka“, svojho služobného príjmu, prípadne odmeny či povýšenia je podstatné, aby bol spokojný ten vyšší, v konečnom dôsledku samotný minister. Sebazničujúci a existenčne ohrozujúci je výskyt akejkoľvek chyby či problému, ktorý by sa mohol negatívne dotknúť čistého štítu prezidenta PZ a nedajbože samotnej politickej prestíže ministra. Preto je na Slovensku maximálna snaha vrcholového manažmentu zabrániť prevaleniu služobných pochybení a nedostatkov a keď už k tomu príde, tak sa k tomu len minimálne vyjadrovať, až do krvi odmietať systémové pochybenie či spoluzodpovednosť nadriadených alebo všetko využiť vo vlastný prospech uplatnením „tvrdej“ ruky a postihu len koncového nešťastníka. Politická závislosť riadiaceho policajného manažmentu od osoby ministra je priamou príčinou pretrvávajúcej stagnácie až úpadku profesionality a autonómneho rozhodovania podriadených. Práve v súčasnej dobe, kedy dochádza k výmene na postu ministra vnútra a v dohľadnej dobe príde k výmene vrcholového manažmentu polície na centrálnom stupni a následne i na krajskej a okresnej úrovni je treba poukázať na neudržateľnosť kompetencií ministra vnútra pri výbere a menovaní služobných funkcionárov, vysokej úrovne priameho riadenia a kontrolnej činnosti ministra voči vedúcim policajným funkcionárom i polícii ako celku. Bez podstatného zníženia politického vplyvu ministra a podstatného zvýšenia autonómie polície nebude možné zvýšiť jej kvalitu služobnej činnosti, čo by sa priamo odrazilo na kvalite bezpečnostnej situácie na Slovensku. Bohužiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že sa tieto najmenej 15 ročné „trendy“ v polícii zmenia a preto možno opäť očakávať len „politické nominácie“ a masové výmeny súčasných policajných funkcionárov, pričom skutočné myšlienky a zámery vedúce k zmene polície ako „politického nástroja“ vládnej koalície (strany) k policajnej inštitúcii pracujúcej autonómne v záujme a pre potreby svojich občanov v súlade so zákonnými požiadavkami, ostanú ďalšie volebné obdobie v „šuflíku“.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?