Takto chcú "vyšetrovať" Gorilu ?

Autor: Jozef Šátek | 23.3.2012 o 12:46 | (upravené 23.3.2012 o 16:26) Karma článku: 16,33 | Prečítané:  14802x

Reálne výstupy z činnosti špecializovaného vyšetrovacieho tímu k prípadom súvisiacim s dokumentom „Gorila“ bohužiaľ dávajú za pravdu tzv. skeptikom, ktorí ešte v začiatkoch jej prevalenia neverili v rýchle ani objektívne vyšetrenie a prípadné postavenie zodpovedných osôb pred súd. Po takmer šesť ročnom bezprecedentnom bagatelizovaní prípadu a jeho postupnom „utlmovaní“ a ničení dôkazov mali orgány činné v trestnom konaní aj s politickým establishmentom možnosť reparátu a ukázať verejnosti, že aj chcú ale aj vedia urobiť tie správne kroky. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak nestalo. Obávam sa, že prípadné potvrdenie mojich záverov len zvýši skepsu a nedôveru verejnosti v štátne inštitúcie, k fungovaniu nášho právneho systému a súčasne v danej konkrétnej veci prípadov vyplývajúcich z „Gorily“ aj do budúcnosti zdiskredituje a spochybní zákonnosť akéhokoľvek zistenia a rozhodnutia. A teraz konkrétne k ostatnému rozhodnutiu vyšetrovateľa vzniesť obvinenie Pavlovi Ruskovi za trestný čin podvodu v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu, a.s., Bratislava.

Už prvá verejná zmienka o podvode v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu, a.s. Bratislava pre PPC Holding, a.s. Trenčín (akcionársky ovládaný skupinou Penta) začiatkom marca 2012 formou exkluzívnej tlačovej besedy ministrom vnútra SR D. Lipšicom, len preukázala spolitizovanie vyšetrovania a jeho výstupov. Bez veľmi podrobných informácií a dôkazov zabezpečených v rámci trestného konania nemal D. Lipšic možnosť sa o nich z iných zdrojov dozvedieť a podať podnet na Generálnu prokuratúru SR o podanie žaloby na zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy z marca 2004. Každý len trochu znalý odborník v trestnom práve musí priznať, že bolo len otázkou času kto bude za tento „podvod“ obvinený. Podozrivé subjekty boli označené D. Lipšicom : „Za spolupráce Penty, FNM a ministerstva hospodárstva bola spôsobená škoda tejto krajine vo výške 15 miliárd korún,“. Dalo sa však z použitých dôkazov na tlačovej besede vydedukovať, že najťažším „dôkazným“ kalibrom bola analýza spracovaná a predložená v apríli 2004 vtedajším podpredsedom vlády a súčasne ministrom hospodárstva SR Pavlom Ruskom, ktorá naznačovala finančnú nevýhodnosť predaja majetkovej účasti Fondu národného majetku SR (ďalej len „fond“), ktorá sa nakoniec z rozhodnutia P. Ruska na rokovanie vlády SR nedostala. O deväť dní po tlačovej besede bola zverejnená informácia o vznesení obvinenia P. Ruskovi za trestný čin podvodu. TASR k vznesenému obvineniu uviedla : „Vyšetrovateľ špecializovaného tímu Prezídia Policajného zboru obvinil Pavla R. 13. marca. Ako bývalý člen vlády podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Alexandra Bíróa nesie podiel na nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu a na škode, ktorá preto mala vzniknúť Slovenským elektrárňam. Trestnou činnosťou mala byť spôsobená za obdobie rokov minimálne 2005 a 2006 škoda v prospech jednej súkromnej spoločnosti vo výške minimálne 42.024.305,94 eura (1,26 miliardy Sk)," informoval Bíró s tým, že Pavlovi R. hrozí v prípade dokázania viny päť až 12 rokov väzenia.“ Podstatnou otázkou pre trestnoprávnu kvalifikáciu predmetného skutku „podvodnej privatizácie PPC“ je odpoveď - kto fakticky rozhodoval o vyhlásení verejnej obchodnej súťaži, určil jej podmienky, tieto vyhodnocoval, rozhodol o víťazovi a v konečnom závere podpísal kúpnu zmluvu ? Až potom je možné odpovedať na otázku - aký mal Pavol Rusko prípadný podiel (trestnoprávnu zodpovednosť) na tomto privatizovanom prípade ? Podľa zákona č. 92/1991 Zb. o „veľkej privatizácii“ a vtedy platného Štatúru FNM SR schváleného NR SR dňa 8.6.1994 čl. 1 ods. 2 je „Fond je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri. Jeho poslaním je realizovať schválené privatizačné projekty, nakladať s majetkom fondu vo vlastnom mene v rozsahu vymedzenom zákonom, vykonávať práva akcionára v ním založených akciových spoločnostiach práva spoločníka iných než akciových spoločnostiach a iné právne úkony.“ Ďalej v zmysle § 12 zákona o veľkej privatizácii a čl. 2 ods. 3 štatútu fondu „Majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a možno ho použiť len na účely ustanovené § 12 zákona.“ Majetok fondu sa môže použiť v zmysle uvedeného ustanovenia ods. 2 písm. c/ „... na predaj majetkovej účasti na podnikaní inej právnickej osoby.“ Fond v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami na základe platného privatizačného projektu a rozhodnutia o privatizácii dňa 24.11.2003 vyhlásil verejnú obchodnú súťaž na predaj svojej 90% majetkovej účasti na podnikaní Paroplynového cyklu, a.s. Bratislava. Až následne vláda SR po dvoch mesiacoch dňa 21.1.2004 na návrh prezidenta fondu prijala uznesenie č. 67, ktorým nerozhodovala o podstate privatizácie (odpredaji majetkovej účasti fondu a SE) ale len o tom, že podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva uložila úlohu „zabezpečiť“ v spolupráci s prezidentom prezídia Fondu národného majetku SR súčasný predaj majetkovej účasti FNM a majetkovej účasti SE. Ako vyplýva z textu analýzy spracovanej a zverejnenej ministerstvom hospodárstva SR v mesiaci apríl 2004 prezident fondu si túto vládnu úlohu nesplnil, keďže citujem z analýzy „po prijatí ponúk od záujemcov na odkúpenie Majetkovej účasti SE nepredložil SE doručené ponuky na odkúpenie Majetkovej účasti SE. Ponuky na odkúpenie Majetkovej účasti SE boli doručené na Ministerstvo hospodárstva SR (vykonávateľ akcionárskych práv v SE) až po úplnej realizácii prevodu Majetkovej účasti FNM (po rozhodnutí komisie o výbere najvhodnejšieho nadobúdateľa Majetkovej účasti FNM, ktoré malo pre Výkonný výbor FNM a Prezídium FNM odporúčací charakter; po rozhodnutí Výkonného výboru a Prezídia FNM o určení nadobúdateľa Majetkovej účasti FNM; po podpise Zmluvy o kúpe cenných papierov (Majetkovej účasti FNM); po preregistrovaní prevodu akcií v Centrálnom depozitári cenných papierov). Podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva týmto konaním bolo znemožnené zabezpečiť realizáciu vyššie uvedeného uznesenia vlády.“ Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva fakt, že fond samostatne (mimo ministerstva hospodárstva SR) rozhodol o vypísaní verejnej súťaže na predaj svojej majetkovej účťasti na podnikaní Paroplynového cyklu, a.s., určil jej podmienky, tieto vyhodnotil a prezídiom fondu aj rozhodnutie o výsledkoch verejnej súťaže schválil, pričom štatutárnymi zástupcami výkonného výboru fondu už dňa 4.3.2004 uzatvoril zmluvu o predaji cenných papierov – 90% akcií Paroplynového cyklu, a.s. Bratislava s nadobúdateľom PPC Holding, a.s. Trenčín. Už z týchto dôkazov je preukázané, že fond a jeho orgány (výberová komisia, výkonný výbor a prezídium) nesplnili zákonnú podmienku uloženú v ust. § 27 ods. 1 „... vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme.“ Povinnosť fondu konať vo „verejnom záujme“ bola do zákona doplnená po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý námietky fondu z rokov tretej mečiarovej vlády, že ako samostatná právnická osoba zriadená zákonom nemusí konať vo verejnom záujme podrobil ústavnej analýze a túto jednoznačne odmietol. Na základe tejto povinnosti bol fond povinný vykonať všetky do úvahy prichádzajúce opatrenia, najmä určiť aktuálnu trhovú cenu Paroplynového cyklu, a.s. a tieto porovnávať s cenovými ponukami účastníkov verejnej súťaže. Už samotná analýza spracovaná ministerstvom hospodárstva SR jednoznačne dokazuje, že určenie tejto cenovej úrovne nebolo až tak komplikované, nákladné či časovo náročné. Je evidentné, že len ten, kto správne nepristupuje k ochrane zverejného majetku, nesplní si povinnosť konať vo „verejnom záujme“ vyhlási verejnú súťaž s podmienkami, ktoré umožňujú prihláseným účastníkom zjavné a neopodstatnené znižovanie ceny majetku fondu, napríklad aj prípadnou skrytou vzájomnou dohodou niektorých prihlásených účastníkov. Druhým dôkazom, ktorý naznačuje nesplnenie si tejto povinnosti fondom je, že orgány fondu od výberovej komisie, cez výkonný výbor až po prezídium sa nezaoberali alternatívou záujemcu E.ON Energie AT – typ B, s odôvodnením „lebo nezohľadňuje súčasné právne vzťahy v spoločnosti Paroplynový cyklus, a.s. Bratislava.“ Je nutné v tejto súvislosti poznamenať, že táto cenová ponuka spolu s druhou alternatívou tohto účastníka verejnej súťaži typu A bola najvyššia zo všetkých (2.386.800.000,- Sk), čiže vyššia od víťazného návrhu PPC Holding, a.s. o 375,79 milióna Sk. Použitý argument, ktorým fond odmietol uvedený návrh je určite prinajmenšom zarážajúci až podozrivý, keďže fondu nič nebránilo v tom čase požiadať ministerstvo hospodárstva SR ako vykonávateľa 100%-ných akcionárskych práv v Slovenských elektrárňach, a.s., aby zrušilo pôvodnú zmluvu v časti o nevýhodnom odkupovaní elektrickej energie. Toto bolo povinnosťou fondu, veď v sázke bolo zvýšenie kúpnej ceny o takmer 376 miliónov Sk a súčasne zrušenie skrytého dotovania nadobúdateľa, čo bolo až do roku 2013 vypočítané takmer na 15 miliárd Sk, čiže sedemnásobok ponúkanej najvýhodnejšej kúpnej ceny. Zároveň by touto žiadosťou fond splnil aj uznesenie vlády, ktorá zaviazala fond i MH SR k vzájomnej súčinnosti pri predaji tohto majetku fondu. Pre verejnosť treba ešte uviesť na správnu mieru zavádzajúce tvrdenie, že PPC Holding, a.s. Trenčín ponúkol najvyššiu kúpnu cenu, čiže sa tým stal víťazom verejnej súťaže. Pravdaže, nebolo tomu tak. Druhou najvyššou ponúkanou kúpnou cenou bola alternatíva A záujemcu E.ON Energie AT, vo výške 2.203.200.000,- Sk čo je opätovne vyššie od ponuky PPC Holding, a.s. o takmer 192,2 milióna Sk. Zdá sa však, že fondom boli zvláštnym spôsobom až podozrivým určené tzv. „kritériá a ich váhy určenej v %“, ktorými výška kúpnej ceny predstavovala 65%, podnikateľský zámer 10% a bezpodmienečnosť, konzistentnosť, jasnosť a výhodnosť ponuky 25%. Na základe takýchto kritérií sa štvorčlenná výberová komisia rozhodla v pomere hlasov 3 : 1 odporučiť výkonnému výboru fondu za víťaza výberového konania PPC Holding, a.s. so ziskom 502 bodov pred druhým v poradí E.ON Energie AG so ziskom 464 bodov. Značný rozptyl vo „váhe“ až 35% udelovaných bodov, zároveň ich následná vecná nekontrolovateľnosť vytvorila podmienky pre vysoko subjektívne hodnotenie pre členov výberovej komisie, čoho sa prakticky držalo aj doporučenie výkonného výboru a v konečnom dôsledku aj rozhodnutie prezídia fondu. Pokiaľ sa v rámci vyšetrovania nepreukáže, že celá privatizácia tohto majetku fondu bola spáchaná zločineckou skupinou s úmyslom podvodne obohatiť víťaza súťaže, pravdaže pri zjavnej korupcii členov fondu zainteresovaných na takomto zločine a za nimi stojacich predstaviteľov politických strán, potom existovalo a existuje podozrenie, že členovia prezídia fondu, ktorí odsúhlasili tento predaj majetku sa dopustili trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku – zákon č. 140/1961 Zb.), pričom páchateľom bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Zdá sa však, že podozrivé osoby môžu spokojne spávať. S poukazom na ust. § 67 premlčanie trestného stíhania, ods. 1, písm. c/ (Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu) je takéto trestné stíhanie premlčané, keďže od marca 2004 uplynula v marci 2009 päťročná premlčacia lehota. Pravdaže, to je za predpokladu, že dané osoby túto premlčaciu lehotu neprerušili spáchaním nového trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje rovnaký alebo prísnejší trest, čím by začala plynúť nová premlčacia lehota. Skutok, ktorý teda zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu, a.s. Bratislava je časovo ohraničený najmenej vyhlásením výberového konania dňa 24.11.2003 až do právoplatnosti prevodu cenných papierov – akcií na nadobúdateľa, pravdepodobne do 4.3.2004. Pavol Rusko vo funkcii ministra hospodárstva SR nebol členov orgánov fondu a teda ani nemal právomoc v rámci výberového konania do tohto procesu priamo zasahovať. Tomuto nasvedčuje i fakt uvádzaný v analýze MH SR, že fond všetky kroky a rozhodnutia o výberovom konaní zamlčal pred MH SR a tieto oznámil až dodatočne po skončení predaja akcií Paroplynového cyklu, a.s. Spôsobenie škody funkcionármi a zamestnancami fondu porušením zákonom uloženej povinnosti spravovať majetok fondu nastala prevodom tohto majetku na nadobúdateľa (marec 2004). Preto nemôže byť týmto trestným činom z časového hľadiska až následné konanie či zdržanie sa konania Pavlom Ruskom, ktoré by prípadne smerovalo k jeho zakrytiu - utajeniu pred kompetentnými orgánmi napr. stiahnutím analýzy z rokovania vlády SR. V prípade jeho osoby prichádza do úvahy podozrenie zo spáchania trestného činu podielnictva (§ 251 Tr.zák.) alebo nadržovania (§ 166 Tr. zák.). Vzhľadom na výšku hroziaceho trestu v týchto naznačených trestných činoch je rovnako trestné stíhanie premlčané po piatich rokoch od jeho spáchania t.j. v roku 2009, čiže už tri roky. Na základe mojej analýzy jednoznačne vyplýva, že podozrivými osobami zo spáchania trestného činu a vzniku následnej škody sú funkcionári a pracovníci fondu a Pavol Rusko počas privatizačných krokov nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s konečným rozhodnutím fondu o predaji cenných papierov – akcií Paroplynového cyklu, a.s. za „poníženú“ kúpnu cenu. Zároveň je preukázané, že majetková škoda vznikla neobjektívnym ponížením kúpnej ceny, čím vznikla priamo škoda na majetku fondu, nie Slovenských elektrární, a.s. Pokiaľ chce niekto uvažovať o trestnoprávnom postihu osôb za zmluvne dohodnutú nevýhodnú kúpnu cenu elektrickej energie pre poskytovateľa Paroplynového cyklusu, a.s. musí začať vyšetrovanie k času vzniku tejto zmluvy a jej podmienkam a k zodpovednosti príslušných menežérov, pravdepodobne Slovenských elektrární, a.s. V médiách pulzujúce tvrdenia, že Pavol Rusko stiahnutím analýzy privatizácie Paroplynového cyklu, a.s. napomohol nadobúdateľovi akcií a zároveň členov vlády SR „uviedol do omylu“ je právnym nezmyslom, pretože vláda ako celok ale ani jej jednotliví členovia nerozhodovali o privatizácii tohto majetku a voči tomuto majetku nemali zákonom či iným právnym úkonom uloženú povinnosť spravovať majetok fondu. Z tohto dôvodu uvedenie do omylu u členov vlády nenastalo a v závislosti na tom nemohla nastať ani žiadna majetková škoda. Rovnako tak je potrebné sústrediť vyšetrovanie na podozrivý fakt, ktorý naznačil samotný Pavol Rusko, že členovia výberovej komisie, výkonného výboru a prezídia fondu, všetci ako politickí nominanti boli „inštruovaní“ vedúcimi svojich politických strán SDKÚ-DS a KDH ako sa v orgánoch fondu pri rozhodovaní o tejto privatizácii zachovať. Veď predsa o tomto a ničom inom je tzv. kauza Gorila. Je dôvodné predpokladať, že veľká väčšina členov vlády SR bola o priebehu a výsledkoch rozhodnutia fondu priamo informovaná, alebo mala všetky možnosti si tieto informácie zadovážiť. S vysokou mierou pravdepodobnosti bude musieť nový minister vnútra spoločne s novým policajným prezidentom prijať adekvátne opatrenia k zvýšeniu odbornej spôsobilosti i počtu členov špecializovaného vyšetrovacieho tímu. Je však treba okamžite prijať aj systémové opatrenia k celkovému skvalitneniu vyšetrovacích orgánov, keďže v tak dôležitom prípade a na vrcholovej úrovni tieto maximálne sklamali a prepadli, čo je dôsledkom aj ich spolitizovania.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?