Gorila žije a bude žiť

Autor: Jozef Šátek | 7.2.2012 o 7:44 | (upravené 8.2.2012 o 22:52) Karma článku: 18,64 | Prečítané:  5146x

Kauza Gorila nám priniesla dva základné príbehy. Prvý je o zneužívaní kompetencií ústavnými činiteľmi, vyššími štátnymi zástupcami, o úzkej spolupráci s predstaviteľom finančnej skupiny (a azda i zástupcami zahraničných spoločností), i o neuveriteľnom korupčnom odlievaní štátnych zdrojov do súkromných vrecák.

Druhý príbeh Gorily hovorí o tom, ako vplyvné osoby bez väčších problémov ovplyvňovali (ovplyvňujú?) policajné zložky, ktoré majú v popise činnosti odhaľovať a vyšetrovať práve uvedené zločiny. Prečo sa tak dialo, a prečo sa to môže diať i dnes? Odpoveď je jednoduchá: pretože politici všetkých politických strán bez rozdielu ideologického zafarbenia dve desaťročia nebudovali, ale devastovali, demoralizovali a dehonestovali políciu. Vytvorili nefunkčný, politickým záujmom podriadený policajný zbor, na svoj obraz vyvinuli prototyp policajta, ktorý robí len to, čo chce politik, z minúty na minútu v súlade so zákonom, ktorý si vhodne upravili, odvolávajú nepohodlných policajných funkcionárov, a nemusia sa nikdy a nikomu zodpovedať, prečo tak urobili. Dosadzujú politicky im oddaných policajtov na rozhodujúce funkcie, aby im dávali „pozor“ na určité kauzy a osoby, a aby „dirigovali“ tieto záležitosti správnym smerom. Tím sa de facto stavajú nad zákony tohto štátu. Rôznymi "benefitmi", ako sa dnes zvykne módne hvooriť, "podsypávajú" tým "správnym" policajtom a utvrdzujú ich v tom, že to, ako konajú, je správne, pretože len to prospieva ich kariérnemu postupu a výplatnej páske. V tomto svetle vyznieva momentálne úctivé skláňanie sa politikov pred „nezávislými vyšetrovateľmi“ a vyhlásenia typu „počkajme si na výsledky vyšetrovania", ktoré majú všetko „vyriešiť“, pokrytecky a alibisticky. Za dve desaťročia neurobili politici nič, aby takýto nezávislý inštitút policajného vyšetrovateľa vytvorili. Teraz opäť hrajú pred voličmi divadlo ako ďalšie dejstvo v gorilej fraške, keď hrozí, že mnohým dôverčivým občanom spadnú klapky z očí. Politici však majú stále ten istý cieľ na zreteli: udržať status quo, čiže nič nemeniť. Momentálne máme pred sebou už štvrtý pokus vyšetrovať kauzu Gorila alebo kúsok z nej či s ňou súvisiaci. Zažil som vo svojej praxi vyšetrovateľa všeličo. V roku 1990 som bol vedúcim špecializovaného vyšetrovacieho tímu na dokončenie druhej časti prípadu „Babinský“ a z neho vyplývajúce trestné stíhania predsedu vlády SSR a ministra kultúry SSR. V roku 1998 sme vyšetrovali zavlečenie syna prezidenta do Rakúska príslušníkmi SIS, zavraždenie R. Remiáša, rovnako sme vyšetrovali desiatky iných zločinov spáchaných príslušníkmi SIS, prípady tzv. privatizácie piešťanských kúpeľov, Nafty Gbely, podvodov v BMG-Invest a iných. Preto viem, čo táto práca obnáša, aké obrovské dennodenné ťažkosti a problémy to so sebou nesie, aké nepredstaviteľné zložitosti sú skryté pod jednoduchým povrchom stručnej definície skutkovej podstaty trestného činu. Preto ak chce minister vnútra Daniel Lipšic tvrdiť, že vytvorením vyšetrovacieho tímu o desiatich policajtoch je možné aktívne začať vyšetrovať prípad s rozsahom niekoľkých desiatok závažných a zložitých prípadov podvodov a korupcie, kde je dôvodné podozrenie, že zločinecká skupina bola zložená z bývalých ministrov, predsedov politických strán, ich pokladníkov či tajomníkov, vyšších štátnych funkcionárov, politických nominantov v orgánoch štátnych inštitúcií a obchodných spoločností, to všetko pod „velením“ predstaviteľa finančnej skupiny, majúcej imanie na úrovni ročného štátneho rozpočtu Slovenska, a ak do tejto skupiny patrili aj najvyššie policajné autority, potom nejde o nič iné, než o bohapusté zavádzanie verejnosti. A to ešte nehovoríme o potrebe vyšetrovania rovnako závažných a zložitých zločinov, spojených s vysokopostavenými funkcionármi spravodajskej služby, ministerstva vnútra a polície, nezabúdajúc na orgány prokuratúry, ktorí sa od februára 2006 až doposiaľ aktívne podieľali na zametaní prípadu pod koberec, na ničení dôkazov, na vytvorení podmienok "ochrany" páchateľov pred trestom a na legalizovaní miliardových príjmov z trestnej činnosti. A „Gorila“ – so svojimi dohodami o korupcii a podvodmi predsa existovala aj pred nasadením ITP v novembri 2005 a aj po ich umlčaní v auguste 2006. Preto akékoľvek avízované výsledky vyšetrovania môžu byť len lacným predvolebným trikom na voličov a pokusom o zvyšovanie osobnej politickej prestíže. Faktické výsledky vyšetrovania vedúce k postihnutiu páchateľov a ich odsúdeniu však budú minimálne. Očakával by som, že vzhľadom na predmet dokazovania v kauze Gorila, ktorým je korupcia, v súvislosti so zložitými ekonomickými zločinmi, bude poverený riadením, organizáciou a kontrolou, ako aj dodaním personálnej kostry vyšetrovacieho tímu, Úrad boja proti korupcii Prezídia PZ. Tento úrad bol vytvorený práve na vyšetrovanie takýchto prípadov a i podľa interných predpisov, vydaných ministrom, je takýto druh zločinov v jeho vecnej pôsobnosti, k čomu zameriava i výber a prípravu jeho kádrov. Pokiaľ by si niekto myslel, že je to logické a riadi sa tým aj minister vnútra Lipšic, tak sa mýli. Kauza Gorila je administratívne i fakticky zastrešovaná príslušníkmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, ktorého cieľovým zameraním je odhaľovanie a vyšetrovanie násilných, podčiarkujem slovo "násilných", foriem organizovaného zločinu. Pokiaľ by dokonca bolo pravdou, to čo sa povráva, že vedúcim vyšetrovacieho tímu je policajt v hodnosti nadporučíka s predpokladanou dĺžkou policajnej praxe päť či šesť rokov a dvojročnej vyšetrovateľskej, nemôžem skryť svoj údiv (nič osobného, len otázka skúseností). Tento samotný fakt veľa napovedá, prečo minister Lipšic vyhlásil, že polícia nemá vo svojich radoch špecialistov na zložité a závažné korupčné a ekonomické zločiny. Hľadal ich totiž na nesprávnom mieste. Podľa presakujúcich informácií sú príslušníci z protikorupčného úradu a z inšpekcie informačne izolovaní od ostatnej časti vyšetrovacieho tímu. Tento tím teda nepracuje ako jeden celok na všeobecných úlohách, týkajúcich sa dokazovania všetkých podozrení, a samostatne podľa špeciálne pridelených skutkov. Až príliš veľká váha sa kladie na odsledovanie finančných tokov medzi spoločnosťami a osobami, pričom značne pokrivkáva využívanie iných dôkazných prostriedkov. Nezaznamenali sme ani pokus o získanie dôkazov a informácií vykonaním domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, i keď objekty záujmu sú určite známe – napríklad domy a byty podozrivých osôb, sídla podozrivých podnikateľských subjektov atď. Neprehľadný systém kompetencií a vzťahov medzi ministrom (a ministerstvom) vnútra na jednej strane a Policajným zborom na strane druhej, plus nejasný štatút nezávislosti vyšetrujúcich orgánov, dotvárajú značne negatívny dojem z vytvoreného špeciálneho vyšetrovacieho tímu. A je tu aj zlý dojem z podriadenosti tohto tímu priamo ministrovi po stránke kontrolnej a informačnej. Tieto vplyvy ministra-politika do procesov dokazovania v trestnom konaní napriek verejne deklarovaným prehláseniam o „rozviazaných rukách policajtov“ sú v zjavnom konflikte medzi záujmami politickými a potrebou vyváženého, objektívneho a nezávislého vyšetrovania. Je neprípustné (Trestný poriadok), aby sa s aktuálnymi zisteniami z procesu dokazovania oboznamoval čo i len jeden pracovník kancelárie ministra vnútra. V zjavnom konflikte záujmov je i samotný prezident PZ J. Spišiak a iní vysokí policajní funkcionári, ktorí pred nástupom do súčasných funkcií boli zamestnaní v súkromnej spoločnosti Slovnaft, a.s., Bratislava. Verejné deklarovanie „taktiky“ vyšetrovacieho tímu, že podozrivé osoby budú vypočuté až na záver, nezodpovedá trestnoprávnym zásadám, keďže vzniesť obvinenie je objektívnou povinnosťou vyšetrovateľa v akomkoľvek štádiu dokazovania, okamžite, ako získa dostatok dôkazov, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. Takáto „taktika“ odkladu výsluchu podozivých osôb zároveň zvyšuje riziko nepoznaného spôsobu obrany daných osôb vyšetrovateľmi, ktoré môžu podstatne rozvrátiť dovtedy starostlivo pripravovaný systém dôkazov, ale zároveň sa nevyužije moment prekvapenia a prvého psychického tlaku na podozrivé osoby po prevalení kauzy Gorila. Akýkoľvek odklad výsluchov týchto osôb zároveň evokuje podozrenie s politickým podtónom, že tieto výsluchy osôb boli odsunuté na obdobie až po voľbách, kedy už nebude všeobecná vôľa sa prípadom tak intenzívne zaoberať a ich význam pre výsledok dokazovania bude nulový. Zatiaľ teda spôsob vytvorenia vyšetrovacieho tímu, jeho zloženie, určenie a realizovanie taktiky, ale aj spôsob, akým je informovaná verejnosť o stave vyšetrovania, potvrdzujú, že gorilie spôsoby na Slovensku pokračujú. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa v dohľadnej dobe na tom malo niečo zmeniť. Pokiaľ budú politici riadiť procesy vyšetrovania, zväzovať a rozväzovať ruky policajtom, dovtedy si nezískajú dôveru, že je ich úprimnou snahou prispieť k zmene pomerov na Slovensku tak, aby sa kauzy typu Gorila neopakovali.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?