Gorila ako King-Kong II.

Autor: Jozef Šátek | 13.1.2012 o 8:21 (upravené 13.1.2012 o 10:20) | Karma článku: 18.87 | Prečítané  13103-krát

Návod na nevyšetrenie zločinov Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.

Z materiálu Gorila pod názvom „Poznatky ku korupčnej činnosti príslušníka PPZ SR a väzba na mediálnu kampaň voči príslušníkom SIS“ vyplýva, že medzi 24.1. až 15.2.2006 sa z poverenia riaditeľa SIS Ladislava Pittnera uskutočnilo stretnutie riaditeľa sekcie D, jeho zástupcov a riaditeľa 1. Odboru tejto sekcie s prezidentom Policajného zboru SR Antonom Kulichom a riaditeľom Úradu boja proti korupcii Tiborom Gašparom. Na tomto stretnutí boli policajní funkcionári oboznámení s korupčnou činnosťou Ing. Jána Rejdu. Obaja policajní funkcionári boli povinní okamžite po tomto stretnutí spracovať úradný záznam o obsahu daného stretnutia a podľa dohody mali spoločne alebo každý po svojej línii vykonať všetky zodpovedajúce opatrenia, t.j. odstúpiť úradné záznamy ministrovi vnútra, navrhnúť okamžite riešiť danú vec inšpekciou MV SR a podľa spôsobu riešenia veci inšpekciou a v súčinnosti s ňou prijať opatrenia, aby sa minimalizoval prípadný ďalší únik utajovaných skutočností cez podozrivú osobu. Súčasne mali obidvaja písomne podať oznámenie o úniku utajovaných skutočností príslušnému pracovisku Ministerstva vnútra SR a Národnému bezpečnostnému úradu, keďže takáto povinnosť im ako vedúcim vyplývala zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Následne po tomto stretnutí dňa 15.2.2006 bola riaditeľom SIS odstúpená prvá spravodajská informácia o činnosti finančnej skupiny PENTA pri privatizácii štátneho majetku, v ktorej sa po prvýkrát spomína aj Ing. Ján Rejda ako osoba pracujúca v prospech skupiny PENTA. Adresátmi boli predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a minister vnútra SR Martin Pado. Predpokladám, že po tejto spravodajskej informácii si vtedajší minister vnútra M. Pado zavolal k sebe na poradu A. Kulicha a T. Gašpara a pýtal sa ich na prípady privatizácie letiska a Carga, i na príslušníka J. Rejdu, ako o tom hovorí záznam zo schôdzky J. Rejdu so Z. Vargom z 28.2.2006. Po vyše mesiaci od tejto udalosti riaditeľ SIS spracoval a dňa 6.4.2006 predložil Ministerstvu vnútra SR druhú, súhrnnú informáciu k úniku utajovaných skutočností z prostredia polície, v ktorej podrobne popisuje činnosť Ing. J. Rejdu v prospech finančnej skupiny Penta. V prílohách č. 3 až 5 tejto informácie boli doložené aj skrátené záznamy z odpočúvania stretnutí medzi J. Rejdom a Z. Vargom a zároveň sa konštatuje, že SIS „disponuje audiozáznamami z ich stretnutí, ktoré potvrdzujú skutočnosti, uvádzané vo vyššie uvedenej informácii SIS“. Pokiaľ sa spracovanie a predloženie takejto spravodajskej informácie L. Pittnerom potvrdí (čo predpokladám), potom aj v prípade chýbajúcich audiozáznamov zo stretnutí bude preukázané, že tieto existovali a ich obsah korešpondoval s originálne odpočutými a zaznamenanými rozhovormi v akcii Gorila. Z doteraz zverejnených informácií vyplýva, že tieto závažné informácie sa na strane Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru nestretli s adekvátnou reakciou. Nezačalo sa okamžite trestné stíhanie s prípadným vznesením obvinenia konkrétnej osobe, postavením tejto osoby mimo výkon služby a oznámením úniku utajovaných skutočností na Národný bezpečnostný úrad, čo by viedlo k prehodnoteniu osvedčenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pre danú osobu. Samozrejme, bol možný aj iný spôsob vyšetrovania, ktorý by som osobne uprednostnil a to začať v danej veci trestné stíhanie a v súčinnosti s príslušníkmi SIS utajeným spôsobom postupne dokumentovať ďalšie prípadné stretnutia a aktivity zainteresovaných osôb, avšak už v rámci trestného konania. Ak v týchto bodoch sú zverejnené podklady ku kauze Gorila pravdivé a vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner písomne a prostredníctvom svojich podriadených aj ústne informoval ministra vnútra SR Martina Pada, prezidenta PZ Antona Kulicha a riaditeľa ÚBPK Tibora Gašpara, tak si riaditeľ SIS splnil všetky jemu zo zákona vyplývajúce povinnosti. Zo zverejnených informácií vyplýva, že tieto písomné informácie boli odstúpené - pravdepodobne ministrom vnútra - k priamemu vybaveniu Inšpekcii MV SR, Odboru boja proti korupcii a organizovanému zločinu, ktorý v tom čase riadil Ĺubomír Ábel, terajší viceprezident PZ. Tento inšpekčný odbor písomne žiadal zo SIS všetky relevantné podklady, vrátane audiozáznamov z odpočúvania. V materiáloch Gorila ešte existujú určité náznaky vo vnútri SIS, že si tieto podklady vrátane nahrávok jednotlivé pracoviská žiadali od ich nositeľov, avšak od tej doby je ďalší postup nejasný a nie je potvrdené, že táto správa i s nahrávkami bola na inšpekciu MV SR zaslaná. Aj bez toho však vtedajší predstavitelia Policajného zboru mali dostatok podkladov k tomu, aby začali trestné stíhanie a vykonali všetky súvisiace adekvátne opatrenia. V tomto svetle je veľmi pozoruhodné vyjadrenie súčasného policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka ku kauze Gorila pred niekoľkými dňami v denníku Sme: „Vzhľadom na to, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované. Ak naozaj v tom čase tajná služba mala tak blízko k priamym informáciám o tom, čo sa tu má udiať, spojila by sa s nami a my by sme to vedeli trestnoprocesne zadokumentovať, žiaden problém Gorila by tu nebol,“ uviedol policajný prezident. Problém jeho vyjadrenia je v tom, že práve vtedy, v apríli 2006, keď riaditeľ SIS L.Pittner odovzdal (6.apríla) písomne súhrnnú informáciu o zisteniach z ITP Gorila ministerstvu vnútra a funkcionári zo SIS to isté poskytli Prezídiu Policajného zboru SR, bol Jaroslav Spišiak druhým najvyššie postaveným mužom Prezídia - totiž prvým viceprezidentom. To tvrdil pred pár dňami, čo však už dnes nie je pravda, lebo jeho dnešná verzia znie, že inšpekcia nemala záujem prípad preveriť a „dostali pokyn sa tým nezaoberať. Od vedenia ministerstva vnútra“. Prehadzovanie zodpovednosti za nečinnosť je v plnom prúde. V tomto svetle sa dá len predpokladať, že prípad ITP Gorila sa štandardne neriešil azda preto, lebo sa blížili parlamentné voľby, čo by možno priťažilo vtedajšej vládnej koalícii. A po voľbách a výmene vládnej garnitúry i predstaviteľov policajného zboru a SIS sa dlhodobo všetci hrali na mŕtveho chrobáka a pomaly vec nechávali vychladnúť do zabudnutia. Tomu nasvedčuje i zrejmá pasivita nového riaditeľa SIS Jozefa Magalu, ktorému 19.3.2007 elektronickou poštou zaslal písomnú informáciu o podstate akcie Gorila vtedajší vedúci analytik 5. odboru sekcie D SIS mjr. Ing. Peter Mravec. Zdá sa, že po uplynutí dvoch rokoch od ukončenia akcie Gorila padlo rozhodnutie o „konečnom“ riešení v celej veci a všetko naznačuje, že vykonané aktivity boli koordinované medzi vedením SIS a MV SR. V druhej polovici roka 2008 došlo k prepusteniu príslušníkov SIS, ktorí sa priamo zúčastnili akcie Gorila a na Úrade boja proti korupcii bolo zrušené Oddelenie osobitných činností a jej vedúci J. Rejda bol ustanovený do funkcie riaditeľa Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (tzv. kukláčov) a neskôr odišiel ako člen policajnej misie do Iraku. Príslušníci SIS, ktorí za svoju vynikajúcu prácu v akcii Gorila boli svojimi nadriadenými zjavne perzekvovaní, sa pravdepodobne snažili Gorilu „oživiť“ a prostredníctvom novinára Toma Nicholsona sa časť materiálu Gorila dňa 24.6.2009 objavila u vyšetrovateľov Úradu boja proti korupcii pri jeho výsluchu svedka v trestnej veci „kupovania poslancov“. Aj druhý pokus o začatie oficiálneho vyšetrovania tohto prípadu však stroskotal a nasledujúci postup policajných orgánov nebol štandardný a podľa všetkého ani v súlade so zákonom. Svedok T. Nicholson pred vyšetrovateľom v prípade „kupovania poslancov“ svoje svedecké tvrdenie podložil i materiálom Gorila, ktorý sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou jeho svedeckej výpovede a súčasne i celého vyšetrovacieho spisu. Podľa všetkého sa tak nestalo, pretože v roku 2010 pri treťom pokuse začať kauzu Gorila opäť vyšetrovať, museli príslušníci Úradu boja proti korupcii opätovne požiadať T. Nicholsona o ďalšiu kópiu tohto spisu. Štandardný postup vyšetrovateľa po získaní tohto materiálu pri výsluchu svedka T. Nicholsona dňa 24.6.2009 mal byť taký, že jeho svedeckú výpoveď v prípade „kupovania poslancov“ podloženú spisom Gorila, mal považovať aj za podanie trestného oznámenia podľa § 196 ods. 1 Tr. poriadku. Vec bolo možné riešiť aj okamžitým samostatným výsluchom T. Nicholsona ako oznamovateľa trestného činu, aby nedošlo ku komplikovanému prelínaniu dvoch trestných vecí (kupčenie s poslancami a Gorila). Zároveň bol vyšetrovateľ povinný takéto trestné oznámenie samostatne zaevidovať a súčasne si splniť zákonnú povinnosť v zmysle daného ustanovenia § 196 ods.1 Trestného poriadku, ktoré mu ukladá povinnosť, že „...policajt bez meškania upovedomí Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného súdu.“ A v danom prípade sa určite o takýto prípad, spadajúci do kompetencie špecializovaného súdu jednalo, keď podľa § 14 Trestného poriadku sa pôsobnosť tohto súdu vzťahuje, podľa písm. b – na trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 TZ, podľa písm. d – trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 328 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestným činom prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné. Orgány činné v trestnom konaní si nemôžu účelovo vykladať Trestný poriadok a svojvoľne manipulovať s podanými trestnými oznámeniami. Každé trestné oznámenie podané akoukoľvek formou a spôsobom musí byť hodnotené podľa svojho obsahu, ktorý v tomto prípade bol úplne zreteľný – podozrenie zo spáchania závažných zločinov zločineckou skupinou. Bolo preto zjavným porušením zákona, ak naznačeným spôsobom nepostupovali a o danom trestnom oznámení nerozhodol vyšetrovateľ v zmysle § 197 napr. uznesením vec odmietnuť alebo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začať v danej veci trestné stíhanie. Orgány činné v trestnom konaní však takto nepostupovali, čím spôsobili najmenej dva negatívne následky. Po prvé ukrátili T. Nicholsona ako oznamovateľa trestného činu o výkon svojich zákonných práv (podľa § 197 ods. 3 Tr. por. mal právo byť informovaný o výsledku vyšetrovania – musí mu byť doručené uznesenie a má právo podať proti uzneseniu o odmietnutí oznámenia sťažnosť, o ktorej musí rozhodnúť prokurátor). O rovnaké práva ukrátili aj poškodeného v trestnom konaní, ktorým bol štát a jeho príslušné inštitúcie. Zároveň iným postupom, ako vo veci začať trestné stíhanie, zmarili možnosť zákonnými prostriedkami zabezpečovať v trestnej veci dôkazy, majúce povahu dôkazu pre účely trestného konania. Podľa dostupných informácií T. Gašpar, vtedajší riaditeľ Úradu boja proti korupcii, rozhodol o tom, že toto trestné oznámenie (materiál Gorila) budú „preverovať“ len pracovníci kriminálnej služby mimo rámca Trestného poriadku, ktorí nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní, ich postup nepodlieha dozoru prokurátora v zmysle § 230 Tr. poriadku a ich výstupy (podané vysvetlenia zainteresovaných osôb a zabezpečené vecné a listinné dokumenty) nemajú trestnoprocesný charakter a nemôžu byť použité v trestnom konaní ako dôkazy. Z tohto neštandardného postupu, ktorý možno kvalifikovať aj ako nezákonný, bolo dňa 21.1.2010 operatívnym pracovníkom spracované tzv. „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“ pod č.j. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009. Je treba zdôrazniť, že z trestnoprávneho pohľadu názory operatívneho pracovníka, ani jeho záver, nie sú relevantné pre samotnú podstatu veci. Taký postup, ale najmä takéto „vyhodnotenie“ operatívneho pracovníka, ktoré má nahradiť rozhodnutie – uznesenie orgánu činného v trestnom konaní - nemá oporu v žiadnom zákone a je len administratívnym rozhodnutím o založení prípadu do archívu. V samotnom výroku tohto „vyhodnotenia“ sa konštatuje, že sa vykonalo operatívne preverovanie, citujem „vo veci možného podozrenia z viacerých trestných činov, a to prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,3 Trestného zákona, podplácania podľa § 333 ods. 1,3 Trestného zákona, legalizácie príjmov z trestnej činnosti § 233 ods. 1, písm. a/, ods. 4, písm. a/ Trestného zákona, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona.“ Už samotný fakt, že v tomto dokumente sa konštatuje „podozrenie“ zo závažných zločinov a jednotlivé skutky bolo možné aj právne kvalifikovať v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, jednoznačne dokazuje, že v danej veci malo byť okamžite po získaní materiálov Gorila a výpovedi oznamovateľa T. Nicholsona vyšetrovateľom začaté trestné stíhanie a vykonávané štandardné dokazovanie v zmysle Trestného poriadku. Zároveň je treba uviesť, že „operatívne preverovanie“ sa vykonávalo len v troch skutkoch. Značná časť čiastkových útokov pokračovacích trestných činov, naznačených v spise Gorila, zostala mimo záujmu aj operatívnych pracovníkov a neboli k nim vykonané žiadne úkony. Medzi preverovanými skutkami bola korupcia v súvislosti s privatizáciou výrobnej haly v Medzilaborciach, výberovým konaním pri predaji akcií Poprad PVS a podozrenie z úplatku 200 mil. Sk pre A. Bubeníkovú cez platby za fiktívnu analýzu od finančnej skupiny Penta. Výsledok preverovania? Citujem: IV. časť vyhodnotenia: „Vyhodnotením zisteného skutkového stavu v preverovanej veci v zmysle legislatívnej analýzy možno konštatovať, že v danej veci sa nejedná o možné podozrenia zo spáchania vyššie uvádzaných trestných činov, pretože neboli preukázané konania osôb, ktorým by boli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty niektorého z preverovaných trestných činov.“ A ďalej: „Časť informácií nemá charakter možného podozrenia z trestnej činnosti a nie je o nich nutné ďalej konať v zmysle zákonov resp. predpisov. O zvyšnej časti informácií bola vykonaná operatívno-pátracia činnosť a na základe zistení nie je dôvod na postup v zmysle § 199 Trestného poriadku, a preto navrhujem operatívne preverovanie ukončiť bez podnetu na trestné stíhanie. V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave. Je len príznačné, že v septembri 2010 prokuratúra oznámila bez bližšieho vysvetlenia, že trestné stíhanie bolo zastavené, takže tretí zmarený pokus o vyšetrovanie. V rámci tohto konania na požiadanie vyšetrovateľa riaditeľ SIS Mitrík neoslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušníkov SIS (súčasných i bývalých), ktorí sa podielali na realizácii akcie Gorila. So všetkou vážnosťou bude treba preskúmať i zákonnosť tohto rozhodnutia, pretože právo rozhodovať o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti pre účely trestného konania neznamená, že takto môže štatutárny orgán urobiť zo subjektívnych dôvodov. Je treba preskúmať, či boli naplnené dôvody uvedené v ust. § 129 Trestného poriadku, kde v odseku 1 sa uvádza, že „Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda.“ Neviem si predstaviť, ktorý príslušník SIS a čím mal svojou svedeckou výpoveďou o naznačených zločinoch „ohroziť obranu alebo bezpečnosť štátu“ alebo, že by tým hrozila „iná rovnako vážna škoda“, pokiaľ do toho nepočítame ohrozenie zúčastnených osôb – politických a podnikateľských špičiek. Fakt, že po zásahu predsedníčky vlády SR I. Radičovej riaditeľ SIS Mitrík po opätovnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní príslušníkov SIS oslobodí od ich povinnosti mlčanlivosti len dokazuje, že takýto zákonný dôvod neexistoval ani pred rokom. Z aktuálnych reakcií dotknutých predstaviteľov politických strán, dotknutých osôb, ako aj finančnej skupiny Penta, spôsobu, ako sa s prípadom doteraz nakladalo, je možné predpovedať aj výsledok terajšej „snahy“ o vyšetrenie veci. Môžeme len dúfať, že model „vyšetrovanie skončilo, zabudnite", sa predsa len nezopakuje a odvolaním šéfky FNM Anny Bubeníkovej, prípadne výsledkami parlamentných volieb, sa to úplne neskončí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Osamelí útočníci. Odhodlanci, ktorých nevedia zastaviť

Islamský štát verbuje na útoky aj takých, ktorých by normálne vo svojich radoch nechceli. Polícia to nevie kontrolovať.


Už ste čítali?