Gorila ako King-Kong II.

Autor: Jozef Šátek | 13.1.2012 o 8:21 (upravené 13.1.2012 o 10:20) | Karma článku: 18.87 | Prečítané  13071-krát

Návod na nevyšetrenie zločinov Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.

Z materiálu Gorila pod názvom „Poznatky ku korupčnej činnosti príslušníka PPZ SR a väzba na mediálnu kampaň voči príslušníkom SIS“ vyplýva, že medzi 24.1. až 15.2.2006 sa z poverenia riaditeľa SIS Ladislava Pittnera uskutočnilo stretnutie riaditeľa sekcie D, jeho zástupcov a riaditeľa 1. Odboru tejto sekcie s prezidentom Policajného zboru SR Antonom Kulichom a riaditeľom Úradu boja proti korupcii Tiborom Gašparom. Na tomto stretnutí boli policajní funkcionári oboznámení s korupčnou činnosťou Ing. Jána Rejdu. Obaja policajní funkcionári boli povinní okamžite po tomto stretnutí spracovať úradný záznam o obsahu daného stretnutia a podľa dohody mali spoločne alebo každý po svojej línii vykonať všetky zodpovedajúce opatrenia, t.j. odstúpiť úradné záznamy ministrovi vnútra, navrhnúť okamžite riešiť danú vec inšpekciou MV SR a podľa spôsobu riešenia veci inšpekciou a v súčinnosti s ňou prijať opatrenia, aby sa minimalizoval prípadný ďalší únik utajovaných skutočností cez podozrivú osobu. Súčasne mali obidvaja písomne podať oznámenie o úniku utajovaných skutočností príslušnému pracovisku Ministerstva vnútra SR a Národnému bezpečnostnému úradu, keďže takáto povinnosť im ako vedúcim vyplývala zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Následne po tomto stretnutí dňa 15.2.2006 bola riaditeľom SIS odstúpená prvá spravodajská informácia o činnosti finančnej skupiny PENTA pri privatizácii štátneho majetku, v ktorej sa po prvýkrát spomína aj Ing. Ján Rejda ako osoba pracujúca v prospech skupiny PENTA. Adresátmi boli predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a minister vnútra SR Martin Pado. Predpokladám, že po tejto spravodajskej informácii si vtedajší minister vnútra M. Pado zavolal k sebe na poradu A. Kulicha a T. Gašpara a pýtal sa ich na prípady privatizácie letiska a Carga, i na príslušníka J. Rejdu, ako o tom hovorí záznam zo schôdzky J. Rejdu so Z. Vargom z 28.2.2006. Po vyše mesiaci od tejto udalosti riaditeľ SIS spracoval a dňa 6.4.2006 predložil Ministerstvu vnútra SR druhú, súhrnnú informáciu k úniku utajovaných skutočností z prostredia polície, v ktorej podrobne popisuje činnosť Ing. J. Rejdu v prospech finančnej skupiny Penta. V prílohách č. 3 až 5 tejto informácie boli doložené aj skrátené záznamy z odpočúvania stretnutí medzi J. Rejdom a Z. Vargom a zároveň sa konštatuje, že SIS „disponuje audiozáznamami z ich stretnutí, ktoré potvrdzujú skutočnosti, uvádzané vo vyššie uvedenej informácii SIS“. Pokiaľ sa spracovanie a predloženie takejto spravodajskej informácie L. Pittnerom potvrdí (čo predpokladám), potom aj v prípade chýbajúcich audiozáznamov zo stretnutí bude preukázané, že tieto existovali a ich obsah korešpondoval s originálne odpočutými a zaznamenanými rozhovormi v akcii Gorila. Z doteraz zverejnených informácií vyplýva, že tieto závažné informácie sa na strane Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru nestretli s adekvátnou reakciou. Nezačalo sa okamžite trestné stíhanie s prípadným vznesením obvinenia konkrétnej osobe, postavením tejto osoby mimo výkon služby a oznámením úniku utajovaných skutočností na Národný bezpečnostný úrad, čo by viedlo k prehodnoteniu osvedčenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pre danú osobu. Samozrejme, bol možný aj iný spôsob vyšetrovania, ktorý by som osobne uprednostnil a to začať v danej veci trestné stíhanie a v súčinnosti s príslušníkmi SIS utajeným spôsobom postupne dokumentovať ďalšie prípadné stretnutia a aktivity zainteresovaných osôb, avšak už v rámci trestného konania. Ak v týchto bodoch sú zverejnené podklady ku kauze Gorila pravdivé a vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner písomne a prostredníctvom svojich podriadených aj ústne informoval ministra vnútra SR Martina Pada, prezidenta PZ Antona Kulicha a riaditeľa ÚBPK Tibora Gašpara, tak si riaditeľ SIS splnil všetky jemu zo zákona vyplývajúce povinnosti. Zo zverejnených informácií vyplýva, že tieto písomné informácie boli odstúpené - pravdepodobne ministrom vnútra - k priamemu vybaveniu Inšpekcii MV SR, Odboru boja proti korupcii a organizovanému zločinu, ktorý v tom čase riadil Ĺubomír Ábel, terajší viceprezident PZ. Tento inšpekčný odbor písomne žiadal zo SIS všetky relevantné podklady, vrátane audiozáznamov z odpočúvania. V materiáloch Gorila ešte existujú určité náznaky vo vnútri SIS, že si tieto podklady vrátane nahrávok jednotlivé pracoviská žiadali od ich nositeľov, avšak od tej doby je ďalší postup nejasný a nie je potvrdené, že táto správa i s nahrávkami bola na inšpekciu MV SR zaslaná. Aj bez toho však vtedajší predstavitelia Policajného zboru mali dostatok podkladov k tomu, aby začali trestné stíhanie a vykonali všetky súvisiace adekvátne opatrenia. V tomto svetle je veľmi pozoruhodné vyjadrenie súčasného policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka ku kauze Gorila pred niekoľkými dňami v denníku Sme: „Vzhľadom na to, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované. Ak naozaj v tom čase tajná služba mala tak blízko k priamym informáciám o tom, čo sa tu má udiať, spojila by sa s nami a my by sme to vedeli trestnoprocesne zadokumentovať, žiaden problém Gorila by tu nebol,“ uviedol policajný prezident. Problém jeho vyjadrenia je v tom, že práve vtedy, v apríli 2006, keď riaditeľ SIS L.Pittner odovzdal (6.apríla) písomne súhrnnú informáciu o zisteniach z ITP Gorila ministerstvu vnútra a funkcionári zo SIS to isté poskytli Prezídiu Policajného zboru SR, bol Jaroslav Spišiak druhým najvyššie postaveným mužom Prezídia - totiž prvým viceprezidentom. To tvrdil pred pár dňami, čo však už dnes nie je pravda, lebo jeho dnešná verzia znie, že inšpekcia nemala záujem prípad preveriť a „dostali pokyn sa tým nezaoberať. Od vedenia ministerstva vnútra“. Prehadzovanie zodpovednosti za nečinnosť je v plnom prúde. V tomto svetle sa dá len predpokladať, že prípad ITP Gorila sa štandardne neriešil azda preto, lebo sa blížili parlamentné voľby, čo by možno priťažilo vtedajšej vládnej koalícii. A po voľbách a výmene vládnej garnitúry i predstaviteľov policajného zboru a SIS sa dlhodobo všetci hrali na mŕtveho chrobáka a pomaly vec nechávali vychladnúť do zabudnutia. Tomu nasvedčuje i zrejmá pasivita nového riaditeľa SIS Jozefa Magalu, ktorému 19.3.2007 elektronickou poštou zaslal písomnú informáciu o podstate akcie Gorila vtedajší vedúci analytik 5. odboru sekcie D SIS mjr. Ing. Peter Mravec. Zdá sa, že po uplynutí dvoch rokoch od ukončenia akcie Gorila padlo rozhodnutie o „konečnom“ riešení v celej veci a všetko naznačuje, že vykonané aktivity boli koordinované medzi vedením SIS a MV SR. V druhej polovici roka 2008 došlo k prepusteniu príslušníkov SIS, ktorí sa priamo zúčastnili akcie Gorila a na Úrade boja proti korupcii bolo zrušené Oddelenie osobitných činností a jej vedúci J. Rejda bol ustanovený do funkcie riaditeľa Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (tzv. kukláčov) a neskôr odišiel ako člen policajnej misie do Iraku. Príslušníci SIS, ktorí za svoju vynikajúcu prácu v akcii Gorila boli svojimi nadriadenými zjavne perzekvovaní, sa pravdepodobne snažili Gorilu „oživiť“ a prostredníctvom novinára Toma Nicholsona sa časť materiálu Gorila dňa 24.6.2009 objavila u vyšetrovateľov Úradu boja proti korupcii pri jeho výsluchu svedka v trestnej veci „kupovania poslancov“. Aj druhý pokus o začatie oficiálneho vyšetrovania tohto prípadu však stroskotal a nasledujúci postup policajných orgánov nebol štandardný a podľa všetkého ani v súlade so zákonom. Svedok T. Nicholson pred vyšetrovateľom v prípade „kupovania poslancov“ svoje svedecké tvrdenie podložil i materiálom Gorila, ktorý sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou jeho svedeckej výpovede a súčasne i celého vyšetrovacieho spisu. Podľa všetkého sa tak nestalo, pretože v roku 2010 pri treťom pokuse začať kauzu Gorila opäť vyšetrovať, museli príslušníci Úradu boja proti korupcii opätovne požiadať T. Nicholsona o ďalšiu kópiu tohto spisu. Štandardný postup vyšetrovateľa po získaní tohto materiálu pri výsluchu svedka T. Nicholsona dňa 24.6.2009 mal byť taký, že jeho svedeckú výpoveď v prípade „kupovania poslancov“ podloženú spisom Gorila, mal považovať aj za podanie trestného oznámenia podľa § 196 ods. 1 Tr. poriadku. Vec bolo možné riešiť aj okamžitým samostatným výsluchom T. Nicholsona ako oznamovateľa trestného činu, aby nedošlo ku komplikovanému prelínaniu dvoch trestných vecí (kupčenie s poslancami a Gorila). Zároveň bol vyšetrovateľ povinný takéto trestné oznámenie samostatne zaevidovať a súčasne si splniť zákonnú povinnosť v zmysle daného ustanovenia § 196 ods.1 Trestného poriadku, ktoré mu ukladá povinnosť, že „...policajt bez meškania upovedomí Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného súdu.“ A v danom prípade sa určite o takýto prípad, spadajúci do kompetencie špecializovaného súdu jednalo, keď podľa § 14 Trestného poriadku sa pôsobnosť tohto súdu vzťahuje, podľa písm. b – na trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 TZ, podľa písm. d – trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 328 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestným činom prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné. Orgány činné v trestnom konaní si nemôžu účelovo vykladať Trestný poriadok a svojvoľne manipulovať s podanými trestnými oznámeniami. Každé trestné oznámenie podané akoukoľvek formou a spôsobom musí byť hodnotené podľa svojho obsahu, ktorý v tomto prípade bol úplne zreteľný – podozrenie zo spáchania závažných zločinov zločineckou skupinou. Bolo preto zjavným porušením zákona, ak naznačeným spôsobom nepostupovali a o danom trestnom oznámení nerozhodol vyšetrovateľ v zmysle § 197 napr. uznesením vec odmietnuť alebo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začať v danej veci trestné stíhanie. Orgány činné v trestnom konaní však takto nepostupovali, čím spôsobili najmenej dva negatívne následky. Po prvé ukrátili T. Nicholsona ako oznamovateľa trestného činu o výkon svojich zákonných práv (podľa § 197 ods. 3 Tr. por. mal právo byť informovaný o výsledku vyšetrovania – musí mu byť doručené uznesenie a má právo podať proti uzneseniu o odmietnutí oznámenia sťažnosť, o ktorej musí rozhodnúť prokurátor). O rovnaké práva ukrátili aj poškodeného v trestnom konaní, ktorým bol štát a jeho príslušné inštitúcie. Zároveň iným postupom, ako vo veci začať trestné stíhanie, zmarili možnosť zákonnými prostriedkami zabezpečovať v trestnej veci dôkazy, majúce povahu dôkazu pre účely trestného konania. Podľa dostupných informácií T. Gašpar, vtedajší riaditeľ Úradu boja proti korupcii, rozhodol o tom, že toto trestné oznámenie (materiál Gorila) budú „preverovať“ len pracovníci kriminálnej služby mimo rámca Trestného poriadku, ktorí nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní, ich postup nepodlieha dozoru prokurátora v zmysle § 230 Tr. poriadku a ich výstupy (podané vysvetlenia zainteresovaných osôb a zabezpečené vecné a listinné dokumenty) nemajú trestnoprocesný charakter a nemôžu byť použité v trestnom konaní ako dôkazy. Z tohto neštandardného postupu, ktorý možno kvalifikovať aj ako nezákonný, bolo dňa 21.1.2010 operatívnym pracovníkom spracované tzv. „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“ pod č.j. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009. Je treba zdôrazniť, že z trestnoprávneho pohľadu názory operatívneho pracovníka, ani jeho záver, nie sú relevantné pre samotnú podstatu veci. Taký postup, ale najmä takéto „vyhodnotenie“ operatívneho pracovníka, ktoré má nahradiť rozhodnutie – uznesenie orgánu činného v trestnom konaní - nemá oporu v žiadnom zákone a je len administratívnym rozhodnutím o založení prípadu do archívu. V samotnom výroku tohto „vyhodnotenia“ sa konštatuje, že sa vykonalo operatívne preverovanie, citujem „vo veci možného podozrenia z viacerých trestných činov, a to prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,3 Trestného zákona, podplácania podľa § 333 ods. 1,3 Trestného zákona, legalizácie príjmov z trestnej činnosti § 233 ods. 1, písm. a/, ods. 4, písm. a/ Trestného zákona, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona.“ Už samotný fakt, že v tomto dokumente sa konštatuje „podozrenie“ zo závažných zločinov a jednotlivé skutky bolo možné aj právne kvalifikovať v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, jednoznačne dokazuje, že v danej veci malo byť okamžite po získaní materiálov Gorila a výpovedi oznamovateľa T. Nicholsona vyšetrovateľom začaté trestné stíhanie a vykonávané štandardné dokazovanie v zmysle Trestného poriadku. Zároveň je treba uviesť, že „operatívne preverovanie“ sa vykonávalo len v troch skutkoch. Značná časť čiastkových útokov pokračovacích trestných činov, naznačených v spise Gorila, zostala mimo záujmu aj operatívnych pracovníkov a neboli k nim vykonané žiadne úkony. Medzi preverovanými skutkami bola korupcia v súvislosti s privatizáciou výrobnej haly v Medzilaborciach, výberovým konaním pri predaji akcií Poprad PVS a podozrenie z úplatku 200 mil. Sk pre A. Bubeníkovú cez platby za fiktívnu analýzu od finančnej skupiny Penta. Výsledok preverovania? Citujem: IV. časť vyhodnotenia: „Vyhodnotením zisteného skutkového stavu v preverovanej veci v zmysle legislatívnej analýzy možno konštatovať, že v danej veci sa nejedná o možné podozrenia zo spáchania vyššie uvádzaných trestných činov, pretože neboli preukázané konania osôb, ktorým by boli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty niektorého z preverovaných trestných činov.“ A ďalej: „Časť informácií nemá charakter možného podozrenia z trestnej činnosti a nie je o nich nutné ďalej konať v zmysle zákonov resp. predpisov. O zvyšnej časti informácií bola vykonaná operatívno-pátracia činnosť a na základe zistení nie je dôvod na postup v zmysle § 199 Trestného poriadku, a preto navrhujem operatívne preverovanie ukončiť bez podnetu na trestné stíhanie. V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave. Je len príznačné, že v septembri 2010 prokuratúra oznámila bez bližšieho vysvetlenia, že trestné stíhanie bolo zastavené, takže tretí zmarený pokus o vyšetrovanie. V rámci tohto konania na požiadanie vyšetrovateľa riaditeľ SIS Mitrík neoslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušníkov SIS (súčasných i bývalých), ktorí sa podielali na realizácii akcie Gorila. So všetkou vážnosťou bude treba preskúmať i zákonnosť tohto rozhodnutia, pretože právo rozhodovať o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti pre účely trestného konania neznamená, že takto môže štatutárny orgán urobiť zo subjektívnych dôvodov. Je treba preskúmať, či boli naplnené dôvody uvedené v ust. § 129 Trestného poriadku, kde v odseku 1 sa uvádza, že „Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda.“ Neviem si predstaviť, ktorý príslušník SIS a čím mal svojou svedeckou výpoveďou o naznačených zločinoch „ohroziť obranu alebo bezpečnosť štátu“ alebo, že by tým hrozila „iná rovnako vážna škoda“, pokiaľ do toho nepočítame ohrozenie zúčastnených osôb – politických a podnikateľských špičiek. Fakt, že po zásahu predsedníčky vlády SR I. Radičovej riaditeľ SIS Mitrík po opätovnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní príslušníkov SIS oslobodí od ich povinnosti mlčanlivosti len dokazuje, že takýto zákonný dôvod neexistoval ani pred rokom. Z aktuálnych reakcií dotknutých predstaviteľov politických strán, dotknutých osôb, ako aj finančnej skupiny Penta, spôsobu, ako sa s prípadom doteraz nakladalo, je možné predpovedať aj výsledok terajšej „snahy“ o vyšetrenie veci. Môžeme len dúfať, že model „vyšetrovanie skončilo, zabudnite", sa predsa len nezopakuje a odvolaním šéfky FNM Anny Bubeníkovej, prípadne výsledkami parlamentných volieb, sa to úplne neskončí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počiatek z politiky odišiel potichu, prekvapil aj priateľov zo Smeru

Exminister dopravy Ján Počiatek sa z politiky stiahol bez vysvetlenia, ktoré nedostalo ani celé vedenie Smeru. Vo verejnej sfére sa pracovať nechystá.

KOMENTÁRE

Európska ľavica necháva pravý extrém zberať hlasy

Ultrapravica si len robí svoju prácu – presviedča voličov, že má riešenia.


Už ste čítali?