reklama

Policajný november v Dunajskej Strede.

Platí stará zásada: tam, kde sa neschopnosť toleruje a ospravedlňuje, tam sa chyby nielen opakujú, ale ich následky narastajú geometrickým radom. Potvrdzuje to i katastrofálny výsledok práce polície v súvislosti s futbalovým stretnutím v Dunajskej Strede. Nepomohli jej ani všetci novembroví svätí, no treba povedať, že ani organizátor futbalového podujatia a ani Mestský úrad v Dunajskej Strede. Pravdaže, nedostatky sú ďaleko hlbšie a širšie, ako ich bagatelizoval a zužoval minister vnútra R. Kaliňák pri hľadaní bodu, od ktorého začal pracovať policajný "obuškomlat". Tento spomínaný bod, tento stret polície s fanúšikmi, v podstate musel nastať, keďže všetky nedostatky, chyby a neschopnosť sa väčšinou nakoniec skoncentrujú v určitom bode zlomu. Chyby určite nastali už dávno pred dňom samotného futbalového podujatia. Patria medzi ne uprednostnenie veľkého počtu policajtov pred menším zoskupením, ale s kvalitnou prípravou, škrípajúci systém riadenia a organizácie policajnej práce, povrchnosť prípravy samotných opatrení, vrátane predbežných typových plánov riešenia predvídateľných situácií pred, v priebehu i po skončení akcie, a prakticky žiadna vzájomná koordinácia a prepojenosť jednotl

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)

Zásada subsidiarity: na futbalovom podujatí zodpovedá za ochranu verejného poriadku organizátor, polícia je až druhá v poradí Polícia má zo zákona nezastupiteľnú úlohu chrániť verejný poriadok, životy, zdravie a majetok občanov. V niektorých prípadoch však táto úloha je zákonom určená do prvotnej kompetencie iného subjektu a na základe zásady subsidiarity polícia môže konať len vtedy a v takom rozsahu, nakoľko sa účel prenesenej činnosti nemôže dosiahnuť zodpovedným subjektom. Takýmto prípadom je aj organizovanie športových podujatí v zmysle zákona č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach. Organizátor futbalového stretnutia FK DAC 1904 a.s., Dunajská Streda bol zodpovedný za prijatie takých opatrení, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku, ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia účastníkov podujatia alebo životného prostredia. Keďže organizátor i polícia svojou činnosťou mali sledovať ten istý cieľ - ochranu verejného poriadku, predpokladal by som ich čo najužšiu spoluprácu, tak pri príprave celej akcie, ako aj v priebehu jej realizácie. Ak sa polícia chcela zúčastniť svojimi silami a prostriedkami na priebehu daného futbalového stretnutia a organizátor sám neinicioval koordinačnú poradu, bolo povinnosťou polície pri rešpektovaní zásady subsidiarity vyvolať takéto stretnutie. Jeho obsahom mala byť kontrola všetkých zo zákona vyplývajúcich úloh, príprava časového a vecného harmonogramu ich plnenia, rozmiestnenie usporiadateľských a policajných zložiek, spôsob ich vzájomnej komunikácie, určenie rizikových miest a spôsoby ich eliminácie. Výsledky tejto porady mali byť základom pre príslušných policajných funkcionárov - prezidenta J. Packu a viceprezidenta S. Jankoviča - o určení rozsahu nasadených policajných síl a prostriedkov. Takýto postup by plne akceptoval aj požiadavku maximálnej efektívnosti a súčasne úspornosti použitých rozpočtových prostriedkov. Preto rozhodnutie o nasadení tisícky policajtov so zodpovedajúcou materiálno-technickou základňou v odhadovanom rozsahu 3 milióny korún nemalo reálny základ, bolo len zle odhadovanou potrebou v rozpore so zásadami využívania štátnych financií. Podľa závažných chýb a nedostatkov, ktoré sa prejavili už pri príchode fanúšikov k futbalovému štadiónu ako aj v priebehu futbalového zápasu je zrejmé, že takáto porada medzi zainteresovanými subjektami sa vôbec nekonala. Existencia reálnych informácií o rušení verejného poriadku: zákonná povinnosť zákazu "miesta na státie" pre účastníkov futbalového podujatia Vysokú rizikovosť tohto futbalového stretnutia si uvedomovali všetky zainteresované subjekty, o čom svedčí aj článok v SME zverejnený dňa 28.10.2008 pod titulkom „Duel Dunajská Streda – Slovan je rizikový, SFZ sprísňuje opatrenia“. Tento fakt si určite uvedomovala aj polícia, najmä preto, že celej akcii priamo velil policajný viceprezident S. Jankovič a do opatrení bolo vyčlenených nevídaných tisíc policajtov, medzi nimi veľký počet ťažkoodencov, ale aj príslušníkov kriminálnej služby. Súčasne polícia mala informácie od svojich maďarských kolegov, že na tento futbalový duel príde aj jadro radikálnych tiežfanúšikov Ferencvárosu Budapešť. Na takýto prípad myslí už spomínaný zákon v § 9 - osobitné ustanovenia o bezpečnosti - kde v odseku 4 sa uvádza: "Pri organizovaní podujatí, na ktorých je možné odôvodnene predpokladať rušenie verejného poriadku alebo v iných osobitných prípadoch určených medzinárodnými športovými pravidlami, nie sú povolené pre účastníkov podujatia miesta na státie." Takéto opatrenie organizátor - dozorný orgán Mestského úradu v Dunajskej Strede - i zástupca polície mali právo prijať, čím by podstatným spôsobom eliminovali prípadný rozsah účastníkov podujatia a tým aj stupeň ohrozenia verejného poriadku. Štadión v Dunajskej Strede je kapacitne projektovaný tak, že má z celkových 16.410 miest len 3.410 na sedenie. Podľa môjho názoru bolo povinnosťou všetkých zainteresovaných zložiek prijať túto zákonnú podmienku. Pravdaže ich zodpovednosť za nesplnenie zákonnej povinnosti je odstupňovaná, takže v prvom rade je zodpovedným organizátor - FK DAC 1904 a.s., Dunajská Streda, po ňom dozorný orgán poverený v zmysle zákona Mestským úradom v Dunajskej Strede, pravdaže i polícia, ktorá mala vzhľadom na preukázateľnú existenciu informácií potvrdzujúcich rušenie verejného poriadku žiadať organizátora a trvať u neho na jej splnení. Úplne bez zodpovednosti však nie je ani Slovenský futbalový zväz, ktorý síce plní len metodickú funkciu, avšak túto povinnosť pre FK DAC vo svojich odporučeniach neuviedol. Dôsledkom nízkej vstupnej kontroly fanúšikov na štadión: opití a podnapití priaznivci a veľký počet prepašovaných delobuchov Polícia odprevadila asi tisícovku slovanistických fanúšikov zo železničnej stanice Bratislava - Nové mesto až pred brány dunajskostredského štadióna. Nikto ich tam nečakal a brány boli zamknuté. Chvíľu sa to dalo vydržať, no napätie začalo narastať a fanúšikovia sa dožadovali vstupu a hrozilo násilné vylomenie brány davom. Po dlhšej dobe ich nakoniec vpustili. Nával bol však veľký a polícia s usporiadateľmi sa ich tlaku podvolili. Prepúšťanie fanúšikov cez bránu bolo rýchle a neakceptovalo ďalšiu požiadavku zákona v ust. § 6, ods. 1, písm. b) "vykázať účastníkov podujatia, ktorí vnášajú do priestorov alebo priestranstiev podujatia alkoholické nápoje a predmety uvedené v § 7 ods. 2, prípadne sú zjavne pod vplyvom alkoholu, drog alebo iných omamných prostriedkov". Účastníci podujatia nesmú mať pri sebe zbraň alebo čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Takýmto predmetom môže byť aj drevená či kovová tyč z vlajky. Dôslednou vstupnou kontrolou fanúšikov vykonanou usporiadateľskou službou a prípadne i za asistencie policajtov so zameraním sa na osoby pod vplyvom alkoholu, osoby, ktoré sa pokúšajú vnášať do priestorov štadióna alkohol, zbrane či podobné predmety, mohlo prísť k ďalšej podstatnej filtrácii osôb, ktorým mohol byť v súlade so zákonom zakázaný vstup. Benevolencia usporiadateľov i polície pri vstupnej kontrole bola zrejmá, pretože už v Bratislave pred odchodom vlaku s fanúšikmi Slovana na zverejnenom videozázname bolo zachytené rozsiahle popíjanie alkoholu. Slabú vstupnú kontrolu dokazuje i veľký počet delobuchov vhodených na hraciu plochu štadióna, ktoré sa podarili fanúšikom do priestorov "prepašovať". Žiadne objektívne šetrenie dôvodov oprávnenosti a primeranosti policajného zákroku voči priaznivcom FK DAC 1904 a.s., Dunajská Streda – len reči a podvrhy Je zaujímavé, že všetci kompetentní funkcionári - minister R. Kaliňák, policajný prezident J. Packa a jeho viceprezident S. Jankovič - ktorí sa doteraz vyjadrili k oprávnenosti a primeranosti policajného zákroku, sa neopierali o objektívne zistené dôkazy inšpekciou ministerstva vnútra, ktorá jediná je vecne príslušná takýto záver urobiť. Dokonca ani sa nikdy nezmienili, že by vyšetrovanie inšpekčným úradom malo prebehnúť. Je zrejmé, že vyblokovanie inšpekčnej služby z tejto záležitosti a úporná snaha napríklad ministra R. Kaliňáka samostatne dokázať fotografiami útoky priaznivcov voči policajtom, len zvyšujú podozrenie z toho, že značne otázna nie je len oprávnenosť služobného zákroku a jeho primeranosť, ale rovnako tak aj použité donucovacie prostriedky - obušky a systém velenia a organizácie služobných zákrokov. Už samotný "vývoj" jednotlivých tvrdení a predkladanie dôkazov o služobnom zákroku týmito kompetentnými orgánmi, a to od jeho uskutočnenia až doteraz, len dokazuje až príliš veľké "vajatanie" a hľadanie nejakého oporného bodu, ktorý by potvrdil ich tvrdenie o oprávnenom a primeranom služobnom zákroku. Takýto dôkaz však z jednoduchého dôvodu nemožno zadovážiť, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ani neexistuje. V sobotu ihneď po futbalovom zápase policajný viceprezident S. Jankovič tvrdil: „Prestriedavali sme jednotky a keď sa naši vracali, skupina radikálov ich napadla, začala udierať po prilbách a boxovať do nich. Máme z toho zábery“. O existencii videozáznamu „operatívcov“ z útoku výtržníkov na policajtov hovoril v nedeľu aj policajný prezident Ján Packa. Záber vraj zverejnia, pokiaľ ho uvoľní vyšetrovateľ. Namiesto rýchleho, zrozumiteľného a jednoznačného preukázania zákonnosti postupu polície, čo bolo prvoradou povinnosťou policajného prezidenta, keďže tento problém dostal i medzinárodný akcent, tak odkázal médiá i nás - občanov na súkromné videozáznamy, zverejnené na internetovom serveri YouTube. Nedôveru v stanoviská ministerstva vnútra a polície ešte zvýraznil vyhlásením jej hovorca Erik Tomáš slovami: „Polícia skúma množstvo záberov z televízií a 14 hodín záznamov a hľadá, kde by bol čo najexaktnejší záber začiatku incidentu. Na niektorých záberoch je jasne črtajúci sa problém smerom k polícii smerujúci k jej napadnutiu. Stalo sa to na mieste komplikovanom z hľadiska záberov kamier.“ Z tohto prehlásenia jednoznačne vyplýva, že polícia nedisponuje žiadnym videozáznamom, ktorý by komplexne zachytával situáciu ako dôkaz zákonného dôvodu použitia obuškov políciou voči fanúšikom. S týmito náznakmi namiesto dôkazov vystúpil aj minister vnútra R. Kaliňák v parlamentnom výbore i v jeho pléne, kde na fotografiách dokazoval „sedadlá, kamene i pyrotechnika letiaca na policajtov“. Odvolával sa aj na výpovede záchranárov, ktorí popisovali, ako ich tvrdé jadro fanúšikov hrubo osočovalo a pokúsilo sa ich, aj policajtov, napadnúť. Jankovič na otázku, či majú nakrútený aj začiatok incidentu, povedal: „Predložili sme dostatočné dôkazy prokurátorovi aj brannobezpečnostnému výboru, už nie je o čom diskutovať.“(SME 5.1.1008). Takže, všetko je jasné, aspoň podľa ministra R. Kaliňáka a policajného viceprezidenta S. Jakoviča. Vyšetrovanie skončilo – mlčte. Minister R. Kaliňák sa nepoučil z prezentácie kauzy H. Malinová a „dokazuje“, čo „vidieť chce“: služobný zákrok polície voči fanúšikom bol zákonný a primeraný Lepšie ako ministrom R. Kaliňákom sa celá trápna záležitosť ani komentovať nedala: „Ten, kto nechce vidieť, neuvidí, ten kto chce vidieť, uvidí.“ Pokúsim sa preložiť jeho vetu a ozrejmiť jeho filozofiu. Pán minister nám chce povedať, že i bez zodpovedajúcich dôkazov, len na základe účelovo vybratých fotografií a ich účelovým pospájaním určitou ideou sa bez problémov dá „vidieť“ to, čo človek vidieť chce. Súhlasím, on chce „vidieť“ a nás ostatných chce presvedčiť, že služobný zákrok bol vyprovokovaný a polícia ho vykonala v súlade so zákonom a primeraným spôsobom. Ja však mám iný problém, ktorý on asi nikdy nezažil. Ja vidím niečo, aj keď to vidieť nechcem. To preto, lebo rešpektujem určité zásady a najmä zákon, pričom reálne podozrenia neodmietam len preto, lebo sú mi nepríjemné. Minister vnútra R. Kaliňák si nezobral k srdcu svoje prešľapy pri prezentácii „jeho dôkazov“ v trestnej veci poškodenej H. Malinovej. Aj v tomto prípade sa stavia do pozície vyšetrovateľa, ktorý zadovažuje, predkladá a hodnotí „dôkazy“. Pri služobných zákrokoch a použití donucovacích prostriedkov pod jednotným velením musí zo zákona existovať rozkaz veliaceho policajta, uchovaný v podobe zvukového či písomného záznamu, ako aj záznam jeho nadriadeného o previerke, oprávnenosti a primeranosti použitia donucovacích prostriedkov Neviem, prečo robí ministrovi vnútra i policajným funkcionárom taký problém informovať verejnosť o konkrétnej situácii a dôvodoch, ktoré viedli veliaceho policajta k vydaniu rozkazu podriadenej jednotke k vykonaniu služobného zákroku s určením donucovacích prostriedkov? Určite aj na futbalovom podujatí v Dunajskej Strede platil zákonom určený policajný postup ochrany verejného poriadku pri veľkom počte účastníkov. Pri takýchto akciách sú jednotlivé policajné jednotky podriadené veliteľovi a v zmysle § 66 zákona o Policajnom zbore služobné zákroky a použitie donucovacích prostriedkov vykonávajú pod jednotným velením. Znamená to, že žiadny zo zúčastnených policajtov nesmie bez predchádzajúce rozkazu vykonať žiadny služobný zákrok. Veliaci dôstojník musí zvážiť, či sú splnené podmienky zákona k použitiu donucovacích prostriedkov, za čo nesie plnú právnu zodpovednosť. Pokiaľ jednotliví členovia policajnej jednotky nevybočia z rámca rozkazu, vydaného veliacim dôstojníkom, nie sú trestnoprávne ani disciplinárne zodpovední. Dôležitou zákonnou podmienkou prípadnej kontroly vydaného rozkazu je povinnosť pre veliaceho policajta, aby rozkaz bol uchovaný na zvukovom alebo písomnom zázname. Pokiaľ teda bol v konkrétnom prípade služobného zákroku polície voči fanúšikom v Dunajskej Strede dodržaný zákon, potom musí existovať rozkaz o jeho nariadení v písomnej alebo zvukovej podobe. Z tohto záznamu sa jednoznačne kompetentné orgány museli dozvedieť: kto rozkaz vydal, presný čas jeho vydania, dôvody, ktoré veliaceho dôstojníka k jeho vydaniu viedli, účel, ktorý mal služobný zákrok sledovať, kto ho mal vykonať a akým spôsobom, t.j. aké policajné postupy a donucovacie prostriedky budú použité a pri splnení akých podmienok bude zákrok ukončený. Takže nie je treba hľadať v 14 hodinovom videozázname okamih, kedy došlo k nejakému incidentu a spúšťaciemu momentu. Tieto informácie musí obsahovať rozkaz veliaceho policajta pre zasahujúcu policajnú jednotku. Keďže pri služobnom zákroku bola policajnou jednotkou spôsobená ujma na zdraví občanom, a to v konkrétnom prípade asi päťdesiatim, zákon v zmysle § 64 ods. 2 zákona o PZ ukladá policajtovi, ktorý je nadriadeným veliaceho policajta, povinnosť zistiť, či boli donucovacie prostriedky použité oprávnene alebo primeraným spôsobom. O tomto musí nadriadený napísať úradný záznam. Aj tento záznam musí obsahovať rovnaké informácie ako v rozkaze veliaceho policajta a zároveň i ďalšie okolnosti a dôkazy, ktorými svoj záver nadriadený policajt zdôvodnil. Pokiaľ taký postup polícia pri ochrane verejného poriadku na futbalovom podujatí v Dunajskej Strede nedodržala, potom konala v rozpore so zákonom. Pri samotnom hodnotení oprávnenosti a primeranosti použitia donucovacích prostriedkov políciou voči fanúšikom budem vychádzať zo svedectva policajného viceprezidenta S. Jankoviča, ktorý bol najvyšším funkcionárom, zúčastneným priamo na mieste podujatia. Ihneď po skončení futbalového zápasu verejne vyhlásil: „Prestriedavali sme jednotky, a keď sa naši vracali, skupina radikálov ich napadla, začala udierať po prilbách a boxovať do nich. Máme z toho zábery.“ Pri hodnotení tvrdenia policajného viceprezidenta vychádzam z faktu, že „skupina radikálov“ v čase, kedy okolo nich prechádzali policajné jednotky, stála v sektore, určenom pre domácich priaznivcov. Súčasne musím predpokladať, že táto „skupina radikálov“ neopustila tento sektor a ponad zábradlie „napadla, začala udierať po prilbách a boxovať“ prechádzajúcich policajtov. Z toho musím vyvodiť záver, že policajti prechádzali povedľa sektoru s domácimi fanúšikmi v takej vzdialenosti, aby títo ponad zábradlie rukami vedeli dosiahnuť na prilby policajtov a boxovať ich. Odhadujem túto vzdialenosť na jeden až jeden a pol metra. Pri vysokej rizikovosti tohto futbalového podujatia, o ktorom mala polícia už dlhú dobu informácie a s vedomím, že v danom sektore sa nachádzajú nielen domáci fanúšikovia, ale aj maďarskou políciou ohlásené radikálne jadro fanúšikov z Ferencvárosu Budapešť, bolo úplne normálnym opatrením pre políciu, zdržiavať sa od nich v dostatočne bezpečnej vzdialenosti. Pod bezpečnou vzdialenosťou rozumiem zónu, ktorá na jednej strane zabezpečí ochranu života a zdravia policajtov a na druhej nevyprovokuje útoky zo strany fanúšikov. Túto bezpečnú vzdialenosť (asi 15 až 20 metrov) inak polícia dodržala v prípade svojej prítomnosti pred sektorom fanúšikov Slovana Bratislava, čo dokazujú príslušné videozáznamy. V konkrétnom prípade teda polícia nedodržala bezpečnú vzdialenosť od zábradlia sektora fanúšikov, čo malo príčinnú súvislosť s ich prípadným fyzickým útokom voči nim. Či k takémuto pochybeniu políciou došlo vedome alebo z nevedomosti, je otázka pre vyšetrovacie orgány. Pokiaľ veliaci policajt na základe týchto útokov fanúšikov na policajtov rozhodol o vykonaní služobného zákroku a použití donucovacích prostriedkov - obuškov, je treba zhodnotiť, či pre takéto rozhodnutie boli splnené zákonné podmienky. Predpokladám, že po útoku fanúšikov na policajtov, títo odstúpením od zábradlia sektora a vytvorením dostatočného odstupu zabránili v pokračovaní fyzických útokov. Týmto pominul dôvod uvedený v § 51 ods. 1, písm. a zákona o PZ, použiť obušok na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, keďže útok už skončil, bezprostredne už nehrozil a už ani nemohol pokračovať. Rovnako pre použitie daného donucovacieho prostriedku (obušku) neexistoval v danej situácii dôvod, uvedený v tomto ustanovení pod písm. b, keďže podľa samotného policajného viceprezidenta S. Jankoviča dôvodom služobného zákroku nebolo zabránenie výtržnosti, ruvačky, úmyselného poškodzovania majetku, či iného hrubého správania fanúšikmi. Ostáva potom už len tretí dôvod vykonania služobného zákroku a použitia donucovacích prostriedkov, uvedený v danom zákonnom ustanovení pod písmenom c – predviesť, zaistiť, zatknúť osobu, ktorá kladie aktívny odpor. Rozhodnúť sa predviesť na policajný útvar konkrétne osoby - fanúšikov, keďže boli podozrivé zo spáchania prinajmenšom priestupku, a to ihneď po incidente a počas trvania futbalového zápasu, ako sa to aj stalo v jeho l7. minúte, je vysoko netaktické, s vysokým rizikom vzniku fyzického stretu rozvášneného davu, do ktorého sa môžu zapojiť i osoby, ktoré so samotným dôvodom predvedenia nemali nič spoločné, a súčasne sa môže zdvihnúť vlna nespokojnosti i v ostatných sektoroch štadióna. Tieto predpokladané dôsledky pri služobnom zákroku aj skutočne nastali. Súčasne, pokiaľ situácia umožňuje z taktických dôvodov posunúť čas vykonania predvedenia daných fanúšikov na policajný útvar - pričom tento časový posun služobného úkonu nemá žiadny negatívny dopad, ba práve naopak, polícia mala možnosť lepšie sa na predvedenie pripraviť a mala trvale podozrivé osoby pod svojím dohľadom - potom nie sú dôvody na okamžitý policajný zásah a použitie donucovacích prostriedkov. Vhodným časom mohla byť aj prestávka medzi dvomi polčasmi futbalového zápasu, alebo až po jeho skončení. Ak takáto možnosť existovala, polícia bola povinná ju využiť. Z danej analýzy vyplýva, že reálne neexistoval zákonný dôvod k bezprostrednému vykonaniu služobného zákroku s použitím donucovacích prostriedkov –obuškov - na prekonanie odporu a prekonanie útoku voči fanúšikom. Úplnú nekoordinovanosť, prechádzajúcu až do policajného chaosu, vykazuje situácia, kedy služobný zákrok v priestore sektora na státie policajná jednotka prakticky ukončila a do priestoru medzi týmto sektorom a vedľajším vpravo (na sedenie) pribiehali z ľavej strany jednotlivci či skupinky policajtov, ktorí vytvorili niekoľko radov, ktorými prehradili priechod k hracej ploche, zatlačili tých fanúšikov, ktorí pravdepodobne z obáv zoskočili zo sektora na státie počas služobného zákroku. Policajti za použitia obuškov fanúšikov natlačili na uzamknutú kovovú vchodovú bránu. Aký bol dôvod k služobnému zákroku tohto typu za použitia obuškov a nezmyselného vyvolania tlačenice a davovej psychózy, zatiaľ nikto zo zodpovedných nevysvetlil. Následkom tohto zákroku došlo k najzávažnejšiemu zraneniu fanúšika – 18 ročného Kristiána L., ktorý ostal v bezvedomí a musel byť pre život ohrozujúci zdravotný stav okamžite prevezený vrtuľníkom do nemocnice. Len odomknutím brány počas policajného tlaku možno nedošlo k ešte tragickejším následkom. Celková chaotická práca polície pri tomto služobnom zákroku len podtrhuje otázku samotného účelu, ktorý sa sledoval týmto služobným zákrokom, prečo a či vôbec bol vydaný pokyn k použitiu obuškov a vytváraniu tlaku z policajnej formácie na skupinu fanúšikov. Samotný fakt, že polícia používala obušky proti stlačenej skupine fanúšikov, ktorí neboli schopní sa pohybovať a teda ani klásť „odpor“ či „útočiť“, len zvyšuje podozrenie, že jej konanie v tomto smere nebolo v súlade so zákonom. Pre oprávnenosť služobného zákroku a primeranosť použitých donucovacích prostriedkov stačí porovnať následky – podľa vyjadrenia policajného viceprezidenta niekoľko fanúšikov niekoľkým policajtom udrelo do prilby a boxovalo do nich. Na druhej strane je následok, ktorý vznikol služobným zákrokom a použitím donucovacích prostriedkov takýto: asi 50 osôb – fanúšikov utrpelo rôzne zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, jeden z fanúšikov ostal v bezvedomí a musel byť urgentne vrtuľníkom prevezený na odborné lekárske vyšetrenie, počas služobného zákroku došlo k poškodeniu niekoľkých sedadiel, na dlhú dobu bolo prerušené futbalové stretnutie. Myslím si, že utrpelo aj dobré meno organizátorov a najmä polície. Ak niekto medzi dôvody, vedúce k potrebe policajného zákroku voči fanúšikom, uvádza verbálne hanlivé výroky na adresu policajtov, či prejavy neofašizmu (hajlovanie) treba uviesť, že sa pravdaže môže jednať zo strany danej osoby o spáchanie priestupku, v závažnejších prípadoch aj trestného činu. Avšak v napätej situácii futbalového stretnutia s evidentnými rizikovými faktormi je prakticky nemožné ju bez ešte väčších následkov riešiť tesným radovým postupom za použitia donucovacích prostriedkov – obuškov voči anonymným fanúšikom, z ktorých mnohí nemajú s týmito prejavmi nič spoločné. Použitie obušku aj voči osobe, ktorá takýto hanlivý výrok či prejav urobila, je neprípustné, ak v takomto konaní už nepokračuje. Úder obuškom by potom bol zo strany policajta len neprípustným trestom, čiže v rozpore so zákonom. Ešte poznámka k hajlovaniu. Pokiaľ polícia nepredloží videozáznam, ktorý dosvedčuje, že zdvihnutá ruka a súčasne slovný prejav jednoznačne dokazujú neonacistické počínanie, potom len samotné zdvihnutie ruky na prezentovaných fotografiách môže byť aj bežný prejav sprevádzajúci povzbudzujúce pokriky fanúšikov. Podľa dôvodov, uvádzaných policajným viceprezidentom S. Jankovičom, ktoré mali byť impulzom pre policajný zákrok voči fanúšikom, ale aj z videozáznamov z priebehu tohto zákroku vyplýva, že hádzanie predmetov po policajtoch (kamene, sedačky) nastalo až potom, čo služobný zákrok začal a prebiehal, teda ako následok vyvolaný týmto zákrokom. Týmto konštatovaním neobhajujem tých, ktorí takto konali. Na fotografii predkladanej ministrom vnútra R. Kaliňákom ako dôkaz o fyzickom útoku fanúšikov na policajtov je záber, pri ktorom fanúšik má natiahnutú ruku voči niekomu, možno policajtovi, ktorý však je schovaný za zábradlím, prekrytým vlajkami. Asi meter späť je medzi fanúšikmi vidieť jedného policajta. Ako dôkaz útoku a začiatku incidentu medzi políciou a fanúšikmi táto fotografia však nemôže uspieť. Dôvod je jednoduchý – policajti sa nachádzajú už vo vnútri sektora fanúšikov a to až niekoľko metrov od vstupu. Tento fakt je možný len v dvoch prípadoch: že záber je vykonaný až po začatí služobného zákroku, teda v jeho priebehu, alebo policajti z neznámych dôvodov vstúpili do sektora pre fanúšikov, kde došlo k fyzickému kontaktu. Tento dôkaz, predkladaný ministrom, je aj v rozpore s dôvodmi nariadeného služobného zákroku, ktoré uvádzal policajný viceprezident S. Jankovič. Podozrenie z „boxerského úderu“ policajta voči fanúšikovi, ktorý „naštartoval“ služobný zákrok polície za použitia obuškov Veľmi závažným dôkazom, ktorý, treba preskúmať, je videonahrávka, zverejnená na webovom serveri YouTube, ktorej obsah opísal denník SME dňa 5.11.2008 nasledovne: „Najlepšie zábery na tribúnu amatérsky zaznamenali z protiľahlej strany štadióna, obrázky sú však podobné vysielaným už mnohokrát televíziami. Vidno na nich ťažkoodencov postávajúcich na okraji tribúny, ktorí sledujú fanúšikov v jej spodnej časti. Jeden z policajtov zrazu zaútočí na fanúšika boxerským úderom, vzápätí sa na tribúnu nahrnú desiatky policajtov, vytláčajú fanúšikov z tribúny a tlčú ich obuškami. Čo viedlo policajtov k zákroku, nevidno, potýčka sa odohrala za vlajkou zavesenou na oplotení. Nevidno ani hádzanie kameňov,...“. Medzi donucovacími prostriedkami podľa § 50 zákona o PZ nie je uvedený ako možný spôsob eliminácie odporu či útoku úder päsťou, t.j. boxerský úder, vykonaný policajtom. Použitím boxerského úderu voči občanovi sa jednoznačne jedná o nezákonný spôsob zákroku policajta. V prípade potvrdenia pravdivosti takéhoto konania by sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a výtržníctva zo strany konkrétneho policajta. Rovnako je veľmi problematická oprávnenosť a primeranosť následného služobného zákroku polície. Podozrenie z nezákonne nariadeného a vykonaného služobného zákroku za použitia obuškov voči fanúšikom na futbalovom podujatí v Dunajskej Strede je tak závažné, že prokuratúre nevyplýva zo zákona nič iné, než povinnosť okamžite konať.

Jozef Šátek

Jozef Šátek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  93x

Celý svoj produktívny vek som venoval policajnej práci a túto som bral ako životné poslanie. Počas 27 rokov vyšetrovateľskej praxe mi prešlo cez ruky tisícky vyšetrovaných prípadov, najmä tých najzložitejších. Dvakrát som za nekompromisné postoje narazil na tvrdý politický odpor. Prvý krát v roku 1995, kedy ako šéf úradu vyšetrujúci "zavlečenie prezidentovho syna" som bol jedným z mnohých, ktorí museli počas lexizmu z polície dobrovoľne "odísť". Druhý krát už po opätovnom návrate, keď ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii som "nevyhovoval" vtedajšiemu ministrovi Palkovi. A opäť to bolo z mojej strany "nepochopením" trestnoprávnej nedotknuteľnosti určitých ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu